Keď sa narodil, dali mu meno požehnaný. Hovoria o ňom ako o jednom z najradikálnejších filozofov všetkých čias. Pritom bol vraj skromný, nesmierne zvedavý a hĺbavý. Baruch Benedikt Spinoza. Na svet prišiel 24. novembra 1632.
Narodil sa v Amsterdame v rodine portugalských Židov, ktorí utiekli pred inkvizíciou. Doma v Portugalsku museli formálne konvertovať na katolicizmus, v slobodomyseľnom Amsterdame, kde navyše žila silná židovská komunita, sa opäť vrátili k svojej viere.
Malý Baruch však len načas. Hoci sa jeho otec venoval obchodu, poslal syna do židovskej náboženskej školy. Baruch v nej dokazoval, že bol skutočne požehnaný - múdrosťou a bystrosťou. Viacerí jeho životopisci tvrdia, že nemal ešte ani 15 rokov, keď svojim učiteľom kládol otázky, na ktoré nevedeli riadne odpovedať.
Provokatér
Keďže bol dobre vychovaný a nechcel ich zosmiešňovať, tváril sa, že je s odpoveďami spokojný. Logické nezrovnalosti v biblických textoch si však poctivo zapisoval.
Neskôr vyhlásil, že slepo veriť náboženským textom je to isté ako milovať staré hriechy. Učitelia na náboženskej škole v malého provokatéra veľmi verili a predpokladali, že z neho raz bude brilantný rabín.
Mýlili sa. Po 24 rokoch života v amsterdamskom gete sa dostal do spoločnosti, ktorá ho zviedla na iné cesty. Pri obchodovaní prišiel do styku so skupinou protestantov - disidentov, či podľa iných odpadlíkov od oficiálnej cirkvi.
Začal chodiť do ich diskusných krúžkov, kde sa spochybňovalo náboženstvo a hovorilo o slobodnom duchu. Pre Spinozovu náboženskú obec to bola zrada. Na mladého filozofa uvalila v roku 1656 cherem – niečo v zmysle exkomunikácie a jeho ďalšie potomstvo mala postihnúť kliatba. Spinoza sa nikdy neoženil a nemal deti.
Jeho ľudia s ním nemohli obchodovať, stretávať sa s ním, a tak opustil geto. Študoval u bývalého jezuitu Francisca Van den Edena a prijal meno Benedikt. V tom čase začal spisovať svoje prvé traktáty a podľa všetkého sa aj zamiloval. Do Edenovej neduživej, ale mimoriadne inteligentnej dcéry.
Láskou sklamaný askét
Zdá sa však, že sa v láske sklamal alebo sa jej priamo vyhýbal. Spinoza totiž žil priam asketicky. Niekedy zjedol len trochu krupičnej kaše s hrozienkami za celý deň, inokedy bol len na mliečnej polievke. Jediné, do čoho investoval, boli knihy. Vzdal sa dedičstva po otcovi (zobral si len posteľ) aj ponúk na učenie na prestížnych univerzitách.
Jeho jedinou zábavkou bolo chytanie múch a hádzanie ich pavúkom. Inak len a len práca a diskusie, ktoré ho tiež po čase začali otravovať, lebo ho odvádzali od práce.
V roku 1661 preto opustil Amsterdam a usídlil sa v Rijnsburgu a neskôr v Haagu. Svoje filozofické práce, medzi nimi preslávenú Etiku (tá vyšla až posmrtne a čoskoro bola zakázaná), vydal anonymne. Vrátil sa aj k svojim koreňom a začal spisovať hebrejskú gramatiku. Horúčkovito pracoval.
Neznaboh
V roku 1670 – podľa niektorých zdrojov vraj až o päť rokov neskôr vydal svoj kontroverzný Teologicko-politický traktát. Okrem toho, že sa v ňom venoval aktuálnym politickým udalostiam v Holandsku, kritizoval Starý zákon, odmietol tvrdenia, že Ježis Kristus bol Boží syn a podobne. Jeho spis, samozrejme, vyvolal obrovský odpor. Spinozu označili za neznaboha.
Jeho zdravie sa začalo zhoršovať. Pravdepodobne trpel tuberkulózou, ktorú ešte zhoršovalo to, že pri práci na šošovkách, ktorú vykonával, vdychoval prach zo skla. Nikdy sa nešetril, skoro stále mal horúčku. Dňa 21. februára 1677 zomiera v Haagu. Na jeho pracovnom stole našli zopár nedokončených spisov.
