Exeter 22. novembra (TASR) - Potopa, ktorá pravdepodobne dala podnet na vznik legendy o Noemovej arche, v skutočnosti naštartovala európske poľnohospodárstvo. Vo svojej najnovšej štúdii to tvrdia bádatelia z univerzít v anglickom Exeteri a austrálskom Wollongongu.
Ich výskum za zameral na dopad kolapsu severoamerickej ľadovej pokrývky - tzv. Laurentídy - pred 8000 rokmi. Podľa vedcov došlo vtedy ku katastrofickému zvýšeniu globálnej morskej hladiny, čo viedlo k vyliatiu Čierneho mora a v konečnom dôsledku vyvolalo spoločenské zmeny v pravekej Európe.
Vedecký tím tvrdí, že ľudstvo - postavené teraz tvárou v tvár stúpaniu morskej hladiny spôsobenému súčasnými klimatickými zmenami - môže dostať dôležitú lekciu z minulosti.
Legenda o Noemovej arche
Roztopenie ľadového masívu Laurentída uvoľnilo obrovské množstvo vody, ktoré zdvihlo globálnu morskú hladinu až o 1,4 metra a spôsobilo najväčšie sladkovodné prúdenie v oblasti severného Atlantiku za posledných 100.000 rokov.
Vyvýšenina, tiahnuca sa v tých časoch cez súčasnú Bosporskú úžinu, prehradzovala Stredozemné more od Čierneho mora, ktoré bolo vtedy sladkovodným jazerom. Zvýšením morskej hladiny sa "hrádza" v Bosporskej úžine prelomila a zaplavené Čierne more sa vylialo z brehov.
Za touto udalosťou sa s veľkou pravdepodobnosťou skrývajú rozličné ľudové mýty, ktoré viedli k biblickej legende o Noemovej arche.
More zaplavilo obrovskú časť súše, vysídlilo tisíce ľudí
Archeologické nálezy ukazujú, že v tomto období dochádza naprieč Európou k náhlej expanzii poľnohospodárstva a produkcii keramiky, čo znamená koniec mezolitického obdobia lovu a zberačstva a začiatok neolitu - mladšej doby kamennej.
Vzťah medzi stúpajúcou morskou hladinou a takýmito rozsiahlymi spoločenskými zmenami bol predtým nejasný.
Bádatelia vypracovali rekonštrukcie stredomorského a čiernomorského pobrežia pred zvýšením a po zvýšení morskej hladiny. Dospeli pritom k odhadu, že v priebehu 34 rokov zaplavilo more takmer dva milióny akrov súše.
Na základe našich vedomostí o počte obyvateľstva v jednotlivých dejinných etapách to v tom čase mohlo viesť k vysídleniu 145.000 ľudí, konštatujú vedci.
Revolučné časy
Archeologické nálezy ukazujú, že komunity v juhovýchodnej Európe praktizovali primitívne poľnohospodárske techniky a produkovali keramiku už pred potopou. Zdá sa, že v dôsledku katastrofického stúpania vodnej hladiny sa tieto spoločenstvá pohli smerom na západ, kde do oblastí osídlených lovcami a zberačmi priniesli svoju kultúru.
"Ľudia žijúci v oblasti, ktorá je dnes juhovýchodnou Európou, museli mať pocit, ako keby bol zaplavený celý svet. Toto by mohol byť celkom dobre pôvod príbehu o Noemovej arche," vysvetľuje profesor Chris Turney z University of Exeter, vedúci autor štúdie.
"Všetky pobrežné komunity sa museli vysídliť, čo prinútilo migrovať celé tisíce ľudí. Ako sa tieto poľnohospodárske spoločenstvá posúvali na západ, roznášali so sebou po celej Európe roľníctvo. Boli to revolučné časy," zdôraznil britský historik.
Vysídľovanie a stúpanie morskej hladiny hrozí aj v 21. storočí
Stúpanie globálnej morskej hladiny pred 8000 rokmi sa zhoduje so súčasnými odhadmi pre koniec 21. storočia. "Tento výskum ukazuje, ako môže stúpajúca hladina mora spôsobiť mohutné spoločenské zmeny. Dokážeme 8000 rokov neskôr lepšie zvládnuť stúpajúcu morskú hladinu?" pýta sa Turney.
Najnovšie prognózy naznačujú, že okolo roku 2050 budú každoročne vysídľované milióny ľudí v dôsledku stúpajúcej morskej hladiny. "Pre ľudí žijúcich v pobrežných sídlach to nie je dobrá predzvesť," uzatvára odborník z Exeterskej univerzity.
