Tirana. Zakázaná albánska polovojenská skupina tvrdí, že má podporu v celom Kosove vrátane politikov a je pripravená odraziť akúkoľvek hrozbu zo strany srbských ozbrojených skupín.
Albánska národná armáda (AKSh), ktorú kosovská administratíva OSN označila za teroristickú organizáciu, tvrdí, že hliadkuje popri hraniciach so Srbskom aby zabránila prípadnému srbskému prieniku do oblasti. Nie je jasné, aká veľká skupina je.
Gafur Adili, ktorý podľa vlastných slov vedie politické krídlo AKSh - Front pre albánske národné zjednotenie, vyhlásil, že AKSh má bojovníkov a stúpencov "v každom kúte Kosova, v každej komunite, obci, meste, dokonca aj v parlamente - starom aj novom".
Srbská polovojenská skupina, v Kosove tiež zakázaná Garda svätého cára Lazara, v októbri pohrozila útokmi na ciele OSN, NATO a na Albáncami vedené inštitúcie v prípade, že provincia vyhlási nezávislosť od Srbska.
V reakcii na vyhlásenie gardy veliteľ AKSh, ktorý sa identifikoval ako Preka, približne pred dvoma týždňami vyhlásil, že AKSh môže okamžite povolať 12.000 ľudí na "obranu tohto územia do posledného vojaka". Preka dodal, že príslušníci AKSh hliadkujú vo všetkých severokosovských mestách na hraniciach so Srbskom.
"Ak vstúpia do Kosova, sme pripravení postaviť sa im vojensky," povedal Adili (48) agentúre AP. "Nebolo by to pre nás jednoduché, keby na Kosovo zaútočilo Srbsko, vláda, ale tieto polovojenské jednotky pre nás nie sú problémom," dodal.
Predstavitelia NATO v Kosove hrozbu srbskej gardy odmietli a vyhlásili, že mierová jednotka KFOR zakročí proti akejkoľvek skupine, ktorá bude ohrozovať stabilitu.
Cieľom AKSh je spojenie všetkých oblastí Balkánu obývaných Albáncami. V priebehu uplynulých rokov sa prihlásila k zodpovednosti za rôzne útoky v Macedónsku, na juhu Srbska a v Kosove.
"Momentálne sa sústredíme na Kosovo a na našu výzvu by reagovali Albánci bez ohľadu na to, kde žijú, vrátane diaspóry," povedal Adili.
V súčasnosti vrcholia medzinárodne sprostredkované rokovania medzi Belehradom a Prištinou zorganizované s cieľom nájsť obojstranne prijateľnú dohodu o budúcom štatúte Kosova. Provincia je pod administratívou OSN od júna 1999, keď nálety NATO na Juhosláviu ukončili dvojročný konflikt medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu. Rokovania sa majú skončiť do 10. decembra, keď trojka diplomatov z USA, Ruska a EÚ predloží svoju správu generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-Munovi. Rozhovory neviedli k pokroku a kosovskoalbánski lídri tvrdia, že v krátkom čase po ich ukončení vyhlásia nezávislosť.
Vyhlásenia AKSh zvýšili napätie v Kosove. Tamojší albánski lídri hovoria, že aktivity polovojenskej skupiny škodia snahám o vyriešenie otázky štatútu Kosova rokovaniami.
Adili žije v Albánsku od roku 2003, kde ho zatkli pre obvinenia súvisiace s terorizmom a odsúdili na sedem mesiacov väzenia. Vo Švajčiarsku, kde stále žije jeho rodina, Adilimu odobrali občianstvo. Albánske úrady mu pas nevydali a má zakázané opustiť krajinu.
