BUDAPEŠŤ 21. novembra (SITA/AP) - Niekoľko maďarských odborových zväzov a občianskych združení v stredu začalo so sériou štrajkov a protestov proti plánom vlády pod vedením socialistov na privatizáciu zdravotných poisťovní, obmedzenie dôchodkového zabezpečenia a zrušenie niektorých železničných spojov. Služby železníc boli v Budapešti v stredu ráno úplne ochromené, rovnako nefungoval veľký počet železničných a autobusových spojení po celej krajine. Väčšina štrajkov by mala podľa očakávaní trvať 6 až 8 hodín. Do štrajku sa zapojili aj niektoré školy, elektrárne a budapeštianske letisko Ferihegy. Protestujúci oznámili, že na niektoré diaľnice umiestnia cestné zátarasy, ktoré spomalia dopravu. Na stredu večer bola ohlásená demonštrácia pred parlamentom, na ktorú by mali prísť desaťtisíce ľudí.
Premiér Ferenc Gyurcsány a jeho vládna koalícia začala so zavádzaním plánov na veľké reformy v sektoroch zdravotníctva a dôchodkového zabezpečenia a taktiež zrušila desiatky menších železničných liniek, ktoré vzhľadom na malý počet pasažierov neprinášali zisk. Najväčší nesúhlas vyvoláva ohlásený prechod od štátom spravovaného systému zdravotného poistenia k súkromným poisťovacím spoločnostiam, o podrobnostiach reformy však ešte stále diskutuje parlament. Oponenti vrátane Maďarskej komory lekárov tvrdia, že súkromné spoločnosti usilujúce o zisk by v tomto sektore odstránili dlhú tradíciu "sociálnej solidarity", pričom by chudobnejší občania nedostávali adekvátnu starostlivosť. Tento plán vniesol rozpory medzi Gyurcsányových socialistov a ich malého koaličného partnera - Alianciu slobodných demokratov, ktorá vedie ministerstvo zdravotníctva a tieto radikálne zmeny obhajuje.
Maďarsko bojuje s vysokým rozpočtovým deficitom, ktorý bol minulý rok pri úrovni 9,2 percenta hrubého domáceho produktu najväčším v rámci Európskej únie. Schodok na rok 2007 vláda očakáva na úrovni 6,4 percenta HDP. Okrem ekonomických a sociálnych otázok, ktoré súvisia so zavádzaním nepopulárnych reforiem, Gyurcsány čelí aj útokom na jeho kredibilitu, ktoré sa odvodzujú ešte od minuloročného zverejnenia zvukovej nahrávky zo 17. septembra, na ktorej premiér priznal, že klamal voličov v ekonomických otázkach za účelom svojho znovuzvolenia.
