Sarajevo 20. novembra (TASR) - Vysoký reprezentant (HR) medzinárodného spoločenstva v Bosne Miroslav Lajčák vyzval odstúpivšieho premiéra Nikolu Špiriča, aby do zvolenia svojho nástupcu pokračoval v práci.
Lajčákov úrad v dnešnom vyhlásení zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že bosnianska centrálna vláda, tzv. rada ministrov, nezasadala od 16. októbra.
Lajčák "očakáva, že všetky inštitúcie Bosny a Hercegoviny budú naďalej fungovať a vyzýva...Nikolu Špiriča, aby urýchlene zvolal zasadanie rady ministrov," uvádza sa vo vyhlásení.
Úrad vysokého reprezentanta (OHR) poukázal na potrebu prijatia dôležitých zákonov a rozhodnutí - napríklad o vyčlenení financií na voľbu prezidenta bosnianskej Srbskej republiky, tzv. Republiky Srpskej (RS), vypísaných na 9. decembra, alebo o vymenovaní nového riaditeľa špeciálnej polície SIPA.
Špirič, etnický Srb, rezignoval 1. novembra na protest proti Lajčákovým opatreniam z 19. októbra o zmene kvóra pri hlasovaní centrálnej vlády a parlamentu, ktoré majú zefektívniť ich fungovanie a predísť ich blokovaniu tým, že poslanci a členovia kabinetu sa nebudú zúčastňovať na hlasovaniach.
Bosnianski Srbi, ktorí sa obávajú prehlasovania zo strany bosnianskych Moslimov a Chorvátov, opatrenia ostro kritizujú a Lajčáka obviňujú z prekročenia právomocí a porušenia ustanovení mierovej dohody z Daytonu. Lajčák dal parlamentu na schválenie nových pravidiel čas do 1. decembra s tým, že v opačnom prípade ich zavedie.
"Bosna a Hercegovina a jej inštitúcie si nemôžu dovoliť luxus nečinnosti. Aj keď mandát predsedu Špiriča je čisto technický, naďalej je zodpovedný za to, aby zaistil fungovanie rady ministrov," uvádza sa vo vyhlásení.
"Pán Špirič by mal prísť do práce a vykonávať svoju prácu. Aj keď nesúhlasí s mojimi rozhodnutiami, voči ľudu Bosny a Hercegoviny má stále demokratickú zodpovednosť za riadenie krajiny, kým nebude zvolený náhradník," uviedol Lajčák.
"Predseda rady ministrov, ktorý rezignuje, nepríde do práce, a ktorý sa potom sťažuje, že medzinárodné spoločenstvo riadi krajinu a ignoruje ho, nielenže nevykonáva svoju prácu, ale tiež zrádza občanov Bosny a Hercegoviny," uzavrel Lajčák.
Bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik medzičasom listom požiadal poslancov Európskeho parlamentu o ochranu "základnej demokracie" v Bosne. Tá je ohrozená mimoparlamentnými zásahmi do parlamentných pracovných procesov, uviedol Dodik s odkazom na Lajčákove opatrenia.
Podľa Dodika Bosna nemôže fungovať so štruktúrou OHR, ale len vtedy, keď sa na tom dohodnú zástupcovia krajiny. Premiér RS preto navrhol, aby sa daytonská mierová zmluva predložila bosnianskemu centrálnemu parlamentu na potvrdenie, uviedol denník Nezavisne novine.
"Potom sa uvidí, kto je za túto krajinu a kto nie - ale na základe Daytonu, so Srbskou republikou ako jej súčasťou," uviedol Dodik, ktorý obvinil politikov v Sarajeve zo snáh o vytvorenie situácie, ktorá by si vyžadovala stálu prítomnosť HR v krajine.
Bosna je na základe daytonskej dohody, ktorá ukončila krvavý etnický konflikt z rokov 1992-95, zložená z dvoch vysoko autonómnych entít - Srbskej republiky a moslimsko-chorvátskej federácie, ktoré sú prepojené slabými centrálnymi inštitúciami.
Cieľom tohto usporiadania bolo zaistiť povojnovú stabilizáciu krajiny. Je však veľmi komplikované, finančne náročné a v súčasnosti považované za brzdu pre ďalší rozvoj krajiny. Posilnenie centrálnych inštitúcií presadzujú najmä Moslimovia, čo však Srbi rozhodne odmietajú.
