Štrajky v americkom Colorade neboli začiatkom 20. storočia zriedkavým javom. Ani ich krvavé potlačenie.
Meno Columbine sa spája predovšetkým s masakrou na americkej strednej škole v mestečku Littleton v roku 1999.
Rovnaké meno však nesie aj ďalšia čierna udalosť americkej histórie, ktorá sa zhodou okolností odohrala len o pár kilometrov ďalej. Presne pred osemdesiatimi rokmi zastrelili policajné jednotky pri štrajku v coloradskej bani Columbine šesť ľudí.
Horší ako mulice
Americké Colorado bolo na začiatku 20. storočia známe ako banský štát. Pracovné podmienky coloradských baníkov boli v tom čase na veľmi nízkej úrovni.
Samotní pracovníci hovorili, že aj mulica, ktorá pomáhala pri ťažbe, stála viac než oni. Museli ju kúpiť a vycvičiť, na rozdiel od baníkov. Tí boli nútení si platiť aj banícke náradie, či prenájom podnikového bývania.
S bezpečnoťou v baniach na tom neboli o nič lepšie. V roku 1917 zahynulo 121 ľudí pri výbuchu v bani Hastings. Podobné nešťastia boli každodennou súčasťou banskej práce .
Ludlowská masakra
Aj preto štrajky coloradských baníkov neboli v prvých dekádach 20. storočia ničím výnimočným. Rovnako ani protest a následné jatky, ktoré predchádzali masakre v Columbine. Po bojoch medzi štrajkujúcimi a Národnou gardou v apríli 1914 v meste Ludlow narátali 45 mŕtvych (z toho 32 žien a detí).
Ako reakciu na túto masakru vyzbrojili odbory baníkov zbranami. Pomstichtiví štrajkujúci obsadili niekoľko baní. Povstanie potlačili až americkým prezidentom Wilsonom privolané federálne jednotky.
Podmienky v baniach sa však ani po Ludlowskej masakre nezmenili. Napätie medzi majiteľmi baní a odbormi sa opäť vyhrotilo v roku 1927.
Odborová organizácia Priemyselní pracovníci sveta, prezývaná Wobblies, ktorá zastupovala aj coloradských baníkov (ich najväčším zamestnávateľom bolo Rockefellerove impérium), vyhlásila 18. októbra štrajk. Išlo o reakciu na popravu dvoch anarchistov Nicolu Sacca a Bartolomea Vanzettiho.
Do štrajku sa zo 113 baní nepridalo iba 13. Najvýznamnejšou a kľúčovou baňou, ktorá pokračovala vo výrobe, bola práve baňa Columbine.
Baňa sa nachádzala 15 míľ severne od Denveru v mestečku Serene. Baníci po sľuboch o zvýšení mzdy o 50 centov na deň fárali ďalej. V Colorade v tom období platil protištrajkový zákon a mnoho odborových lídrov bolo zatknutých.
Rozohnaní guľometom
Dvadsiateho prvého novembra sa zišlo zhruba päťsto štrajkujúcich baníkov spolu so svojimi ženami a deťmi pred bránou do mesta Serene. Cestu im zahatala Coloradská štátna polícia. Civilne oblečení ozbrojení rangeri mali za úlohu nepustiť demonštrantov za bránu.
Argumenty štrajkujúcich, že v meste je verejná pošta či škola pre ich deti, neuspeli. Po nasledujúcich zrážkach medzi oboma stranami, policajné jednotky na vežiach, z ktorých sa vyklápalo uhlie, namierili guľomety. Streľbou z nich napokon štrajkujúcich rozohnali.
Po masakre zostalo 6 mŕtvych a asi 60 zranených. Obe strany sa aj následkom udalostí v bani v Columbine nakoniec dohodli. Obete Columbinskej masakry si miestni pripomínajú ako symbol boja za práva coloradských baníkov.
