Paríž 20. novembra (TASR) - Desaťtisíce obyvateľov francúzskych miest dnes vyšli do ulíc, aby pokračovali v štrajku, ktorý sa začal 14. novembra. Prvotným podnetom na štrajkovú aktivitu bolo vyhlásenie prezidenta Nicolasa Sarkozyho z 18. septembra, že minister práce Xavier Bertrand začne nasledujúci deň začne rokovania o reforme špeciálnych režimov, teda odchodu do dôchodku jednotlivých zamestnaneckých skupín. Cieľom toho kroku, iniciovaného z Elyzejského paláca, je "zosúladiť odchody do dôchodkov v celej štátnej sfére", informoval denník Le Monde.
K štrajkujúcim prevažne z dopravných štátnych spoločností sa pripojili aj pracovníci rezortu školstva, študenti, pracovníci pôšt, telekomunikačnej spoločnosti France Télécom, elektrárenského a plynárenského podniku (EDF a GDF) a ďalších štátnych inštitúcií, vrátane niektorých ministerstiev. Ich cieľ je však iný, a to zachovanie kúpnej sily a svojho pracovného štatútu.
Pôvodný podnet na sociálne zmeny sa v súčasnosti týka približne piatich miliónov osôb a 38 rôznych organizácii. Ide o pracovníkov v diapazóne od autonómneho prístavu v meste Bordeaux cez zamestnancov Štátnej železničnej spoločnosti (SNCF) až po tanečníkov baletu v parížskej Opere, či dokonca poslancov Národného zhromaždenia. Osobitný režim sa vzťahuje aj na zamestnancov Národnej banky Francúzska (Banque de France), notárov, divadelníkov z Comédie-Francaise, námorníkov i baníkov. V SNCF sa zatiaľ ráta s odchodom na dôchodok vo veku 55 rokov, respektíve 50 rokov v prípade rušňovodičov (po 25 rokoch služby). Z Autonómnej správy parížskych dopravných podnikov (RATP) odchádzajú údržbári do dôchodku vo veku 55 rokov a rušňovodiči ako 50-roční. V elektrárenskom podniku (EDF) a plynárenskom (GDF) odchádzajú do penzie ako 60-roční, z náročných prevádzok a funkcií už ako 55-roční. Vzhľadom na vysokú finančnú záťaž sa ukazuje, že tento systém už nie je možné udržiavať. V pondelok to jasne deklaroval predseda vlády Francois Fillon konštatovaním: "Nemožno trvalo akceptovať, aby 500.000 osôb stálo (všetkých ostatných) Francúzov päť miliárd eur ročne". Premiér dodal: "Nemožno počas predvolebnej kampane sľúbiť, že všetci budú na dôchodok pracovať rovnako dlho a potom, ak prestanú jazdiť vlaky, metro, prímestská doprava, cúvnuť."
Predseda vlády tiež potvrdil, že kabinet je odhodlaný dokončiť reformu špeciálnych režimov, hoci ministerstvo financií vyrátalo, že jeden deň štrajku stojí vyše 300 miliónov eur.
Denník Le Figaro publikoval informáciu, že väčšina francúzskej verejnosti nepodporuje štrajky. Z prieskumu verejnej mienky pre Le Figaro Magazine zo 17. novembra vyplynulo, že asi 61 percent respondentov nevyjadrilo solidaritu so štrajkujúcimi a 62 percent opýtaných v prieskume pre bezplatný denník Metro z 13. novembra označilo štrajk za "neopodstatnený".
Cez víkend 17.-18. novembra bola doprava síce ešte výrazne poznačená štrajkom, ale v Paríži sa konala protištrajková demonštrácia. Tisíce jej účastníkov dali najavo, že nesúhlasia so zastavením dopravy. V nedeľu večer vláda i odboroví predáci urobili isté ústupky, aby sa vôbec mohli začať rokovania. Ich termín je nateraz daný na stredu 21. novembra.
Politickí pozorovatelia očakávajú, že Sarkozy sa k situácii vyjadrí vo štvrtok alebo v piatok pred sobotňajším odletom do Číny. K situácii na domácej politickej scéne sa Sarkozy nevyslovil od 13. novembra, podotkol denník Le Monde. Analytici predpokladajú, že prezident sa v prejave neobmedzí len na sociálny pohyb, ale príde s argumentmi na podporu kúpnej sily obyvateľstva.
