Známy vynálezca, ktorý má na svedomí žiarovku, vynašiel aj prístroj, ktorý nahrával ľudský hlas.
Monopol na zachytenie a uchovanie ľudskej reči si po niekoľkých tisícročiach udržiavalo písmo. O svoje exkluzívne postavenie prišlo až 21. novembra 1877. Americký vynálezca Thomas Alva Edison vynašiel prístroj schopný zachytiť ľudský hlas – fonograf. (na archívnejj snímke ČTK )
Kto by čakal, že prvá nahrávka, ktorú Edisonov aparát zachytil, obsahovala nejaké dôležité posolstvo ľudstvu, bol by sklamaný. Prístroj bol schopný zachytiť len pár sekúnd zvuku, a tak nastupujúcu éru zvuku odštartovala detská riekanka.
Hoci je Edison považovaný za vynálezcu fonografu, nebol jediný ani prvý, komu napadol spôsob, ako zvuk zachytiť. Na rozdiel od ostatných bol však schopný dotiahnuť vec až do víťazného konca.
Edison bol rýchlejší
Už v roku 1857 si francúzsky vynálezca Édouard-Léon Scott de Martinville nechal patentovať prístroj, ktorý dokázal previesť zvuk do podoby viditeľného záznamu. Aparát označovaný ako fonoautograf však mal zásadnú slabinu: nahratý zvuk nedokázal spätne reprodukovať.
Prístroj schopný záznam nahrať aj prehrať navrhol v roku 1877 ďalší Francúz, vynálezca a básnik Charles Cros. Zostal však iba pri teórii, ktorú zaslal francúzskej akadémii vied. Kým stačil svoj „paléophone“ zostaviť, predbehol ho Edison, ktorý sa problémom zaoberal nezávisle od Crosa. Edisonov prístroj sa v princípe podobal Martinvillovmu aparátu.
Zvuk nahrával prostredníctvom membrány s ihlou, pričom médium predstavovala cievka potiahnutá cínovou fóliou. Valček sa počas nahrávania otáčal a zároveň pozdĺžne posúval, takže stopa, ktorú záznam na jeho povrchu zanechal, mala tvar špirály. Hoci je Edison iste právom považovaný za geniálneho vynálezcu a vizionára, v otázke uplatnenia fonografu jeho jasnozrivosť sklamala.
Hudba verzus jazyky
Namiesto zamýšľaného nasadenia v kanceláriách alebo pri výuke jazykov sa fonograf a jeho nasledovníci dočkali úspechu hlavne v oblasti zábavného priemyslu. Zákazníci skrátka výrazne viac túžili po hudbe než po zdokonaľovaní francúzskej výslovnosti.
Vyhovieť ich želaniu však bolo možné až od 90. rokov 19. storočia, keď sa podarilo vyriešiť problém, ako vyrobiť kópiu nahrávok. Lenže v tom čase sa už na scéne objavil nebezpečný konkurent. Desať rokov po Edisonovom vynáleze fonografu si nechal Emil Berliner patentovať zariadenie, ktoré prehrávalo zvuk uložený na okrúhlych platniach.
Svojmu vynálezu dal Berliner názov gramofón. Dlhší hrací čas, väčšia skladnosť i ľahšia výroba platní - to všetko hovorilo v prospech Berlinerovho vynálezu. Istý čas oba systémy existovali vedľa seba, ale v 20. rokoch minulého storočia gramofón nad fonografom definitívne zvíťazil.
Autor: Tomáš Dušek, čtk
