Doneck. "Musíte požiadať najmenej týždeň vopred a sprievod vám bude robiť niekto z SBU," tak znela nedávno telefonická odpoveď slečny z tlačového odboru jednej z čiernouhoľných baní na okraji mesta Doneck na žiadosť o návštevu bane a sfáranie do podzemia.
Ale prečo by novinára mal po bani sprevádzať práve niekto z tajnej služby? S odstupom času je to jasné - aby sa žurnalista zbytočne nevypytoval radových zamestnancov, a možno aj preto, aby sa nepchal na miesta, kde by aj laickým okom videl, že desiatky rokov staré zariadenia sú súce už iba do zberu starého železa.
V noci na nedeľu podzemím najväčšej doneckej bane Zasiaďko otriasol výbuch metánu a nasledoval požiar. Bilancia nešťastia stále nie je konečná a nemožno vylúčiť, že počet obetí sa vyšplhá až na 100 a pôjde tak o najväčšie banské nešťastie v dejinách samostatnej Ukrajiny.
"O nešťastí informujú všetky ústredné aj miestne médiá. Nálada v meste je mizerná a až do stredy bol v Doneckej oblasti vyhlásený smútok," informovala TASR Jelena Semenovová z miestnej televíznej stanice.
"Tá nálada v meste je veľmi smutná. Je to banícke mesto, tá baňa je priamo v meste, takže sa to dotýka množstva ľudí. Okrem výbuchu metánu začal horieť aj uhoľný prach, čo je pre tých baníkov, ktorí tam sú, v podstate rozsudok smrti," potvrdil pre TASR generálny konzul Českej republiky v Donecku Antonín Murgaš.
"Ten rozsah katastrofy je veľký, je to veľmi smutná záležitosť," dodal český úradník, ktorý sa do bane, kde v nedeľu v noci vybuchol metán, už dávnejšie chystal. O to viac vníma terajšiu tragédiu.
"Keď už som tu, tak som chcel do bane Zasiaďko sfárať. Dokonca, pred 14 dňami som dokonca urgoval tu svoju žiadosť, či by nemohli vyhovieť. Tá baňa je hlboká. Ťažba prebieha asi kilometer, 1100 metrov pod zemou".
Presné príčiny nešťastia zatiaľ nie sú známe. Údajne po náhlom výrone v podzemí explodoval metán. Podľa prístrojov vraj tragédii nič nenasvedčovalo. Manželky baníkov asi žiaden záver vyšetrovacej komisie nepresvedčí, že nikto nič nezanedbal. Medzi baníkmi sa šíria zvesti, že v bani sa kvôli plneniu plánu bežne porušovali bezpečnostné zásady.
Baňa Zasiaďko je pomenovaná po Aleksandrovi Zasiaďkovi, ktorý bol ministrom uhoľného priemyslu v rokoch 1949-55. Baňa patrí Jefimovi Zviahiľskému, dnes poslancovi Strany regiónov. V polovici 90. rokov bol úradujúcim ukrajinským premiérom a ešte pred tým "červeným riaditeľom" - šéfom dnes už svojej bane bol od roku 1972 do roku 1992.
S 10.000 zamestnancami a ťažbou 10.000 ton denne je Zasiaďko síce najväčšou, ale nie najstaršou a ani nie najviac zastaranou baňou. Uhlie sa z v nej ťaží "iba" od 50. rokov minulého storočia a do zvyšovania bezpečnosti v bani plynú aj milióny dolárov z amerického grantu.
Prečo v Zasiaďku opäť zomierali baníci? Sú bezpečnostné opatrenia a investície do bane nedostatočné, alebo sa tam porušujú zásady a pravidlá bezpečnosti práce? Podľa českého generálneho konzula by odpoveď mohlo dať prebiehajúce vyšetrovanie. Osobne však pripúšťa, že mohlo ísť o súčet všetkých faktorov.
"Nedokážem na to odpovedať. V tej bani, aj keď som chcel, som nebol. A aj keby som tam bol, tak to nedokážem posúdiť. Myslím si, že to je asi všetko dokopy. Ale čo predstavuje 30 percent, čo 50 percent a čo zvyšné percentá - to asi nikto nedokáže odhadnúť. To musí povedať tá komisia. Všetci si uvedomujú, že to je tragédia. Samozrejme, bane asi sú zastarané a tie opatrenia na zvýšenie bezpečnosti asi nie sú dostatočné," poznamenal Murgaš.
Na Ukrajine je zo 165 oficiálne fungujúcich baní celá tretina staršia ako 100 rokov. Za ostatné dve desaťročia sa zmodernizovalo iba osem baní.
Ak dôjde na Ukrajine k banskému nešťastiu, najčastejšie je to Doneck či Donecká oblasť. A nezomierajú jednotlivci, ale desiatky ľudí. V apríli 1998 po výbuchu metánu zahynulo v Doneckej oblasti 63 baníkov, v júli 2002 pri výbuchu a požiari 35 a o dva roky neskôr prišlo v podzemí o život 36 mužov. Už štyrikrát sa hromadné banské nešťastia prihodili priamo v bani Zasiaďko. V máji 1999 tam zahynulo 48 a v auguste 2001 ďalších 55 baníkov. V júli 2002 zomrelo pri výbuchu 20 mužov a v októbri 2006 sa metánom v podzemí otrávilo 13 chlapov.
Aj v prípade, ak by niekto z nezvestných nešťastie prežil, nič sa nezmení na tom, že smrť je v ukrajinskom baníctve na dennom poriadku. Iba za prvý polrok 2007 v tamojších baniach zahynulo pri banských nešťastiach a úrazoch 150 baníkov. Od vzniku samostatnej Ukrajiny v roku 1991 zahynulo v ukrajinských baniach 4700 baníkov a tisíce sa zranili.
Štatistiky však nemusia hovoriť úplnú pravdu - na Ukrajine je totiž veľmi rozšírená aj nelegálna ťažba uhlia, najmä v starých povrchových baniach. Ak sa niečo prihodí v takejto úradne neexistujúcej bani, do štatistiky sa to už nedostane.
Možno žiadne iné mesto na Ukrajine nemožno považovať zároveň za peklo i raj na zemi. Práve východoukrajinský priemyselný Doneck, miliónové mesto s provinčnou atmosférou je takýmto miestom. Rajom je však iba pre hŕstky vyvolených. Približne 60 percent HDP Ukrajiny vzniká na priemyselnom východe krajiny a práve Donecká oblasť je na špici: bane, metalurgické kombináty, strojárske závody...
Vyvoleným číslo 1, najbohatším z najbohatších, je na Ukrajine miliardár Rinat Achmetov. Tento štyridsiatnik vlastní a kontroluje majetok v hodnote odhadovanej analytikmi na astronomických 19 miliárd dolárov. Achmetov nikdy nechýba vo svojom rodnom meste keď hrá jeho milovaný futbalový klub Šachtar Doneck. O tom, že je práve v meste, je možné sa ľahko presvedčiť - pred najväčším hotelom, ktorý nechal zbúrať a postaviť celý nanovo, parkujú obrovské džípy s anténkami a dookola sú neprehliadnuteľní dobre stavaní bodyguardi.
V rodnom meste a vo svojom luxusnom hotelovom apartmáne však Achmetov trávi pomerne málo času. Podstatne dlhšie je v Kyjeve, kde má teraz aj povinnosti poslanca, prípadne na cestách medzi rôznymi letoviskami a futbalovými štadiónmi.
Doneck je "materským" mestom vládnej Strany regiónov premiéra Viktora Janukovyča. Ale ani Achmetov, ani Strana regiónov, ktorá je pri moci od roku 2005, mnoho pre svoje mesto neurobili. Doneck sa až príliš podobá iným priemyselným mestám Ukrajiny. V meste je niekoľko nových hotelov, vo výstavbe je nový futbalový štadión pre majstrovstvá Európy v roku 2012, začala výstavba novej pristávacej dráhy, hlavné ulice žiaria svetlami neónov bánk, reštaurácií a herní, ale do bytového fondu a mestskej infraštruktúry sa neinvestuje.
Doneck má denne letecké spojenie nielen s Kyjevom, ale aj s Mníchovom a Viedňou. Ale pre víza sa musí aj tak do Kyjeva.
V meste pôsobí slovenská honorárna konzulka, ale štandardný generálny konzulát je tam iba jeden jediný - český. Silný pocit periférnosti človeka prepadne opäť na doneckom medzinárodnom letisku, ktoré by mohlo byť skôr autobusovou stanicou - nikde ani jediný monitor a tých niekoľko spojov denne tam stačí na vytvorenie dokonalého chaosu.
Srdce mesta však patrí baniam a priemyslu. Scenériu komínov, vysokých pecí a banských vetracích šachiet dokresľujú obrovské haldy hlušiny aj v samotnom meste. Malý kostolík a zvonica v areáli metalurgického kombinátu pôsobia rovnako bizarne ako detské ihrisko v tieni komínov. Ale pre smútiacich to môže byť posledná útecha. Ani socha Lenina, ani socha baníka v centre mesta im od bôľu duše nepomôžu.
