Praha/Brno 18. novembra (TASR) O ponovembrovom vývoji, bilaterálnych slovensko-českých vzťahoch, rozdelení ČSFR, futbale, ale aj o ekonomike a bezpečnostných otázkach dnes pri jednom stole diskutovali premiéri Česka a Slovenska.
V diskusnej relácii Českej televízie (ČT) Otázky Václava Moravce vysielanej z brnianskej vily Tugendhat sa Mirek Topolánek a Robert Fico zhodli v tom, že obe krajiny k sebe majú nadštandardne blízko aj 15 rokov od vzniku dvoch samostatných štátov.
Obaja podporujú myšlienku, aby ČR a SR v roku 2020 spoločne usporiadali majstrovstvá Európy vo futbale. Premiérom vadí, že mladí ľudia už prestávajú rozumieť jazyku bývalého federálneho partnera.
Aj vzhľadom na to, že pochádzajú z rozdielnych politických táborov, rozdielne vnímajú sociálnu úlohu štátu, ale zásadne ich rozdeľuje otázka budúceho amerického radaru v Česku, ako aj postoja voči USA, napríklad v súvislosti s operáciou USA v Iraku.
"Prechod od vlády jednej strany k pluralitnej demokracii, od centrálne riadenej ekonomiky k trhovej ekonomike bol veľmi unikátny, sprevádzalo ho množstvo chýb, množstvo omylov, ale po 18 rokoch, keď sa pozriem späť, tak musím povedať: bolo to 18 úspešných rokov. V oboch krajinách, či boli spolu alebo rozdelené (tieto roky), predstavujú to najlepšie čo zažili za ostatných niekoľko stoviek rokov. Takže ja som s tým procesom veľmi spokojný a 17. november beriem ako memento, ako pripomenutie, že sloboda a demokracia, všetky tie atribúty, ktoré sme prevolávali na tých námestiach, sa nededia," zhodnotil Topolánek doterajšie takmer dve ponovembrové dekády.
"Nie je dôležitá intenzita osláv. Dôležité je, do akej miery si berieme odkaz a posolstvo z novembra roku 1989. Ako právnik musím povedať, že 18 rokov je plnoletosť a keďže to je 18 rokov, mohli by sme konštatovať, že demokracia by mala byť plnoletá. Bohužiaľ nie je. Máme množstvo defektov. Čo ja považujem za najväčší defekt za posledných 18 rokov je to, že stále existuje pomerne významná skupina ľudí - a pravdepodobne tomu je tak aj v ČR, ale neviem to posúdiť, pretože hovorím iba za Slovensko, ktorí poukazujú na sociálny rozmer života a tvrdia, že do roku 1989 to bolo možno v niektorých sférach lepšie. Najväčšou našou povinnosťou je zagarantovať, že demokracia dosiahne po 18 rokoch plnoletosť, ale že plnoletosť dosiahne aj sociálny systém štátu, že ľudia naozaj budú mať pocit, že to malo obrovský význam a že to stojí za to," vysvetlil premiér Fico v reakcii na otázku, či nemá pocit, že na Slovensku sa 17. november oslavuje menej než v Česku.
Podľa Topolánka to však úplne neplatí, pretože po roku 1989 sa sociálne štandardy všetkých občanov zlepšili. Premiér SR ale trvá na tom, ak má občan nízke príjmy, nemôže si všetky slobody, napríklad slobodu pohybu, naplno užiť.
"My sme v roku 1989 a v nasledujúcich rokoch naozaj zagarantovali pre ľudí významný štandard základných ľudských práv. Formálno-právne sme perfektní. Aj v ČR a SR. Pokiaľ však ľuďom nedáme aj ekonomickú základňu, pokiaľ im nedáme životný štandard, ktorý patrí k týmto ľudským právam, ťažko tieto ľudské práva môžu ľudia realizovať v takom rozsahu, ako v iných štátoch. Áno, máme slobodu pohybu. Ale keď má niekto osem- alebo deväťtisíckorunový dôchodok, tak ťažko tú slobodu pohybu využíva," spresnil predseda slovenskej vlády.
V improvizovanom štúdiu brnianskej vily Tugendhat, kde v roku 1992 prebiehali kľúčové rokovania medzi Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom o rozdelení federácie, dnešný český premiér Mirek Topolánek odmietol tézu, že snahy o rozdelenie krajiny sa objavili až po Nežnej revolúcii. Ako konštatoval, idea čechoslovakizmu bola umelá a odstredivé tendencie existovali počas celej existencie Československa.
Pri hodnotení stavu demokracie v ČR a SR, z ktorého vyšlo Česko lepšie ako Slovensko, premiér Robert Fico načrtol svoje videnie problému. Optika nazerania na tú ktorú krajinu podľa neho súvisí s tým, akú politiku vo vzťahu k USA táto krajina robí a či je úplne otvorená, napríklad v oblasti privatizácie.
"Pokiaľ ide o demokraciu na Slovensku: Slovensko je malá krajina. A malá krajina nemôže určovať tempo sveta. My nevieme ovplyvniť, či USA niekde budú pokračovať v nejakej vojne, alebo nebudú. A často sa tá krajina hodnotí podľa toho, nakoľko je ochotná. Nakoľko je ochotná niečo urobiť. Čiže, ak sa zrazu otvoríte, všetko privatizujete, predávate, tak na vás pozerajú veľmi vľúdne a často, ak máte doma nejaké defekty, tak vás ospravedlňujú, pretože ste otvorení, ponúkate, predávate, privatizujete. Môže sa stať, že keď krajina, malá krajina, taká ako je Slovensko, povie v niektorých oblastiach že pozor, tu máme vlastný názor, napríklad, nebudeme privatizovať, stiahneme vojakov z Iraku, lebo si myslíme, že to je správne, alebo máme iné, vlastné, suverénne názory, to niekedy ovplyvňuje nazeranie zahraničia na danú krajinu," podčiarkol Fico.
Podľa neho by Slovensko prípadnú americkú žiadosť o umiestnenie radaru na svojom území odmietlo a to aj v prípade, ak by tento radar bol súčasťou NATO. Robert Fico to vysvetlil protestmi Ruska a tým, že radar nie je v súlade s bezpečnostnými záujmami Slovenska. Do rozhodnutia ČR o prípadnom umiestnení radaru však slovenská vláda nechce zasahovať, pretože to považuje za vnútornú vec ČR. Premiér Fico však zároveň neskrýva obavy, pretože americký radar v ČR a aj americké protiraketové strely v Poľsku majú byť "za humnami". "Ak sa niekoľko kilometrov (od SR), za humnami, objavia cudzie vojská, s cudzími raketami a cudzími radarmi, ak si k tomu zoberieme jasné stanoviská Ruska, čo Rusko povedalo, tak nás to celkom pochopiteľne musí zaujímať a musíme sa k tomu aj vyjadrovať," zdôraznil Fico.
Naopak, premiér Topolánek rozhovory s USA o umiestnení radaru v ČR obhajoval. Topolánek podporuje plán začlenenia radaru v Česku a protirakiet v Poľsku do systému NATO, o čom by sa mohlo rozhodnúť v apríli na summite NATO v Rumunsku. Predseda českej vlády však naďalej odmieta, aby sa o tom malo rozhodovať v Česku v referende, a odmieta aj ruské výhrady.
Ako vysvetlil Topolánek, v ostatnom čase viedol viacero rozhovorov s rôznymi predstaviteľmi Ruska a z týchto stretnutí vyplynulo, že hlavnou ruskou výhradou voči plánom USA v strednej Európe je obava Moskvy z ohrozenia vlastných záujmov v strednej Európe. V postoji slovenskej vlády vidí Topolánek aj istú nesystémovosť - Bratislave totiž nevadil príchod vojakov USA do Maďarska.
"Rovnako tak, ako slovenská vláda nezasahuje do bilaterálnych rozhovorov (medzi ČR a USA) a do rozhovorov v rámci NATO už zasahovať môže - a tam tá diskusia prebieha, tak si nespomínam, že by slovenská vláda zasahovala napríklad pri budovaní iných amerických základní na inom území. Napríklad v Maďarsku bola umiestnená americká jednotka. Myslím si, že to je vec, ktorá má skôr geopolitický charakter, myslím si, že je príznačné, že my chceme budovať niečo proti raketám a Rusi vravia, že pošlú rakety do Bieloruska. Myslím si, že to presne ukazuje, v akej polohe to je," oponoval Topolánek.
Fico v diskusnej relácii ČT pripomenul Topolánkovi, že v roku 1990, keď Československo opustila sovietska armáda, politici z oboch strán rieky Moravy sľubovali, že v krajine už nikdy nepripustia umiestnenie cudzej armády. Český premiér na to zareagoval pohotovo: premiéra SR opravil, že sovietske vojská neodišli v roku 1990, ale k 30. júnu 1991, a dodal, že osobne to považuje za podobne významný deň ako oslobodenie v roku 1945.
"To je deň, na ktorý nikdy nezabudnem," zdôraznil český premiér, podľa ktorého sa referendum nesmie konať v prípade troch okruhov: keď ide o ľudské práva, dane a bezpečnosť - čo je aj prípad plánovaného amerického radaru v ČR.
