novembra, keď na schôdzke s hudobníkom Michaelom Kocábom, jedným z vodcov Občianskeho fóra (OF), a pravou rukou Václava Havla, veliteľ Západného vojenského okruhu Mojmír Zachariáš sľúbil, že aj keby armáda dostala rozkaz zakročiť, vojaci kasárne neopustia.
Kľúčová a verejnosti prakticky neznáma schôdzka sa konala v západočeskom meste Tábor, kde bolo sídlo Západného vojenského okruhu. Pod tento okruh a pod velenie generála Zachariáša spadali všetky vojenské jednotky na území Česka.
Na schôdzku so Zachariášom poslal Kocába Václav Havel. Kocáb si so sebou na cestu vzal aj vtedy ešte radového člena OF Václava Klausa.
Ako po rokoch pripomenul český denník Mladá fronta dnes (MFD), v komunistickom vedení krajiny vtedy existovali stúpenci tvrdej línie. K potlačeniu "kontrarevolúcie" nabádal armádu minister obrany Milan Václavík aj ideologický tajomník Komunistickej strany Československa Vasiľ Biľak. "Bol to pre nás dôležitý a dodnes nedocenený zlom v ďalšom rokovaní s dožívajúcou komunistickou mocou," konštatoval po 18 rokoch Kocáb. Schôdzka bola podľa neho zásadná aj preto, lebo práve tento generál, a nie minister obrany, velil bojovým jednotkám.
Generál Zachariáš bol pod tlakom poradcov ministra obrany, aby armáda zasiahla, ale oficiálny rozkaz od ministra nedostal. Veliteľ Západného vojenského okruhu privítal, že ho emisári OF ubezpečili, že skončia provokácie voči armáde. V prvých revolučných dňoch sa totiž na stenách armádnych budov objavovali aj kresby šibeníc a časť generality mala obavy, že s nimi nový režim tvrdo zúčtuje. Zachariáš po rokoch oceňuje, že OF všetky svoje sľuby splnilo.
Aj 18 rokov od pádu totality v ČSSR zostáva mnoho bielych miest. Jedným z nich je tajná schôdzka medzi premiérom Mariánom Čalfom a kandidátom OF na prezidenta Václavom Havlom z 15. decembra 1989. Na nej sa pravdepodobne dohodlo, ako presadiť Havla na prezidentský post ústavnou cestou a ako presvedčiť komunistických federálnych poslancov, aby za disidenta Havla zdvihli ruku. Čo za to Havel Čalfovi sľúbil, zostáva v rovine špekulácií. Údajne to mohol byť aj sľub, že komunisti a príslušníci ŠtB sa vyhnú trestom.
"Čalfa pozval Havla na úrad vlády do pracovne jedného poradcu a nechal ju skontrolovať, či v nej nie je odpočúvanie. Nikto z nás nevie, čo sa tam dohodlo," citovala MFD Čalfovho poradcu Oskara Krejčího. Podrobnosti zo schôdzky Havel neprezradil, po rokoch už svoje pôsobenie vo vláde nechce komentovať ani Čalfa, ktorý sa stal úspešným právnikom.
"Veziem strašne dobré správy od toho Čalfu. Paradoxnosť môjho postavenia spočíva v tom, že sme odporcami kabinetnej politiky a že to celé musíme totálne utajiť," citoval Havlove slová český historik Jiří Suk.
Väčšina občanov ČSSR Havla ešte 16. novembra 1989 nepoznala. A o mesiac a pol neskôr, 29. decembra, sa z disidenta Havla stal prezident, navyše, zvolený komunistickým parlamentom.
Prezident Gustáv Husák sa prezidentského postu vzdal 10. decembra. Ešte pred tým vymenoval novú vládu. To, že sa premiérom stal vysoký vládny úradník Marián Čalfa, bol podľa MFD zámer: keď bol premiérom Slovák, prezidentom musel byť Čech. Menovanie Čalfu tak údajne malo zabrániť tomu, aby sa Husákovým nástupcom stal Alexander Dubček. Ten bol pritom vtedy oveľa populárnejší než Havel. Dubček sa napokon musel uspokojiť iba s postom predsedu Federálneho zhromaždenia.
"Dávalo sa to vtedy do súvislosti, že Husák by bral ako potupu, keby sa jeho nástupcom stal Alexander Dubček," citoval český denník bývalého podpredsedu Federálneho zhromaždenia Jaroslava Jenerála. Dodnes zostáva záhadou, ako sa Čalfovi podarilo komunistický parlament presvedčiť, aby zvolil novým prezidentom Havla, a aby komunisti upustili od návrhu, že nový prezident má byť zvolený priamo občanmi. Pre špekulácie, že Čalfa poslancov vydieral citlivými materiálmi z prostredia ŠtB, nie sú žiadne priame dôkazy. Aj keď historik Suk citoval Václava Havla, že Čalfa mal poslancov aj vydierať.
"Čalfa má za úlohu to federálne zhromaždenie zmáknuť, aby na celý tento harmonogram pristúpilo. A urobí to tým, že naznačí, že to je jediná cesta k tomu, aby sa nezlikvidovali Čalfa ich bude aj vydierať. A Čalfa má pre ne nebezpečnejšie argumenty než rozkladajúca sa komunistická strana," zaznamenal dobový výrok Havla historik Suk. V septembri 1990 skupina bývalých vodcov novembrovej revolúcie, napríklad Marek Benda, Šimon Pánek a Monika Pajerová, požadovala, aby Čalfa rezignoval na post premiéra a aby všetky štátne orgány sa očistili od osôb, ktoré nemajú odborné a mravné kvality. Očista nenastala a Čalfa sa na poste premiéra udržal až do roku 1992. Potom ešte pôsobil ako poradca prezidenta Havla.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) bar
