Ministerstvo dopravy, ako akcionár najväčšieho slovenského letiska, hľadá cestu, ako získať peniaze na investície. Letisko zvládne úvery za dve miliardy korún, zvyšok by mal doniesť spoločný podnik s investorom.
BRATISLAVA. Bratislavské letisko včera splnilo poslednú podmienku, aby mohlo vstúpiť do schengenského systému. Za 170 miliónov tam vybudovali odletové mosty. O ďalších investíciách, nevyhnutných na zvýšenie kapacity letiska, mlčí tak ministerstvo dopravy, ktoré je akcionárom letiska, ako aj nové vedenie letiska, ktoré si po svojom vymenovaní koncom októbra vybralo sto dní na zanalyzovanie situácie.
Ani od štátu, ani z vlastného
Karol Biermann, nový predseda predstavenstva bratislavského letiska, označil otvorenie odletových mostov za prvý krok k rozširovaniu letiska. Aké ďalšie konkrétne kroky bude jeho vedenie presadzovať, nekonkretizoval.
„Veľmi nerád by som sa k tomu predčasne vyjadroval, vydržte ešte pár týždňov. Máme svoje predstavy, všetko súvisí s financiami.“ Biermann zároveň pripustil, že použije aj materiály po bývalom vedení letiska. Na ostatné si musíme počkať.
O tom, že najväčšie slovenské letisko potrebuje nevyhnutne peniaze na ďalší rozvoj, niet pochýb. Ak chce letisko, aby jeho služby využívalo stále viac cestujúcich, musí konať. Tento rok počet vybavených cestujúcich už nerastie dvojcifernými číslami ako v minulosti. Podľa údajov letiska je nárast cestujúcich za tento rok iba o necelých 1,5 percenta.
Podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho budú pokračovať práce na rozšírení letiska tak, aby v roku 2010 splnilo požiadavky na prepravu 3,2 milióna cestujúcich ročne. Odkiaľ letisko zoberie peniaze na rozvoj, nechceli včera povedať ani Biermann, ani Vážny.
„Určite to nemôže byť z vlastných zdrojov, to je všeobecne známe. Pokiaľ nájdeme spôsob a my sme blízko k tomu, aby sme ho našli, tak by sme mali rozvoj letiska celkom komfortne zabezpečiť,“ povedal Biermann.
Minister Vážny ho doplnil, že so zdrojmi zo štátneho rozpočtu letisko počítať nemôže. „Nie je koncepciou štátu investovať do letiska. Letisko má svoju úverovú kapacitu dve miliardy, ktorú si vie zabezpečiť.“ Ďalšie zdroje budú pochádzať z cudzích zdrojov.
Letisko mohlo pritom získať privatizáciou do roku 2015 investície v sume takmer 19 miliárd korún od konzorcia TwoOne. Vláda Roberta Fica ju hneď po nástupe zrušila.
Hľadajú investora
O investoroch hovoril minister Vážny už v júni. Bližšie ich nechcel špecifikovať. Spoločnosť Penta, ktorá bola súčasťou víťazného privatizačného konzorcia, požiadala ministerstvo o vysvetlenie jeho vtedajších slov. Po troch mesiacoch ministerstvo poprelo, že by Vážny na začiatku leta o zahraničných investoroch hovoril.
Koncom októbra opäť Vážny pripustil, že na letisko môže prísť zahraničný investor. Konkrétne plány nepovedal. Stihol však vymeniť nové vedenie letiska, ktorému nechal ešte čas, nech zhodnotí stav.
Včera situáciu opäť bližšie nekonkretizoval. Podľa Vážneho existujú dve možnosti, odkiaľ letisko môže získať zdroje. Buď si letisko zoberie úvery za dve miliardy, čo je jeho úverová kapacita, alebo „vytvoríme spoločný podnik a prijmeme investora, ktorý zabezpečí rozvoj“. Ministerstvo situáciu analyzuje, „zatiaľ je to tak 50 na 50“. Výsledok by mal byť známy do dvoch týždňov.
Vážny iba potvrdil, že rokujú s viacerými uchádzačmi. „Rokujeme aj s rakúskou stranou, je tam aj Hongkong alebo ruská strana, je ich viac.“ Minister zdôraznil, že vstup zahraničného investora na letisko cez spoločný podnik „nie je privatizácia“.
Autor: Tomáš Halán
