Štrasburg 15. novembra (TASR) - Slovensko musí urgentne riešiť rómsku otázku s dôrazom na problematiku vzdelávania rómskych detí. Zhodli sa na tom viaceré slovenské europoslankyne v reakcii na dnes zverejnený dokument organizácie Amnesty International (AI), ktorá kritizuje Slovensko za systematické porušovanie práv rómskych detí na vzdelanie.
Slovensko je terčom kritiky v tejto oblasti nepretržite od polovice 90. rokov, avšak rómska otázka nie je len problémom Slovenska. Terajšia situácie je podľa europoslankyne Anny Záborskej daňou, ktorú platí krajina za zlú rómsku politiku počas komunistického režimu, keď sa zničila rómska kultúra a nepodarilo sa dosiahnuť spolunažívanie rómskeho a bieleho obyvateľstva. Za veľký problém pritom Záborská považuje nedostatočnú trpezlivosť.
"Bolo veľa programov a nemálo peňazí, ktoré sa investovali do zmeny tejto situácie, jediná vec, ktorá chýbala, bola trpezlivosť, pretože keď sa to nepodarilo za rok alebo za dva, tak sa zmenil program a investovali sa ďalšie peniaze. Ja si myslím, že vzdelanie, práca a trpezlivosť, to sú tri veci, ktoré pomôžu dostať Rómov z tejto situácie," myslí si Záborská.
Správy podobné tej, ktorú dnes zverejnila AI, majú podľa nej do určitej miery pravdu, keď tvrdia, že rómske deti nemožno automaticky odsúvať do osobitných škôl len preto, že neprospievajú.
"Osobitné školy nie sú pre deti, ktoré neprospievajú, ale sú pre deti, ktoré sú hendikepované. Treba škôlky a treba školy, hlavne prvé triedy, kde v tých oblastiach, kde je veľa rómskeho obyvateľstva, budú učitelia vedieť oba jazyky. Musí sa vytvoriť prostredie, kde sa rómske deti budú cítiť doma, kde nebudú mať pocit, že sú stratené," tvrdí Záborská.
Podľa jej kolegyne z poslaneckých lavíc Edit Bauer je tento problém pre Slovensko časovanou bombou.
"Slovenské úrady by sa mali zamyslieť nad tým, ako ďalej pokračovať. Nie je riešením, aby rómske deti boli segregované a určite nie je riešením ani to, aby boli v dôsledku nedostatočnej socializácie posielané do špeciálnych škôl," uviedla Bauer.
Pri zabezpečovaní rovnosti vzdelávania sa treba opierať o už uplatňované koncepcie, pomoc rómskych asistentov či zavádzanie nultých ročníkov, prostredníctvom čoho by sa pre všetky deti vytvorili rovnaké východiskové podmienky. To by sa následne odrazilo aj v počte Rómov, ktorí by boli schopní dosiahnuť vyšší stupeň vzdelania a teda by mali lepšie možnosti nájsť si prácu.
"Myslím si, že naozaj je v záujme Slovenska, aby sa touto záležitosťou aj za účasti rómskych lídrov zaoberalo veľmi vážne," dodala Bauer.
Aj Irena Belohorská sa domnieva, že rómsku otázku treba riešiť prioritne prostredníctvom pomoci rómskym deťom, tak ako to robia niektoré mimovládne, ženské organizácie alebo aj obce, ktoré organizujú predškolské zariadenia, kde deti získavajú potrebné návyky.
"Asi ťažko zmeníme človeka, ktorý má 40 rokov a je navyknutý žiť tým spôsobom, ale ja si myslím, že skutočne tam sú kľúčom tie deti a preto nemožno dovoliť, aby deti vyrastali v takých podmienkach," zdôraznila Belohorská.
Europoslankyňa si nemyslí, že by sa tento problém podarilo vyriešiť prostredníctvom rómskych politických strán alebo vládneho splnomocnenca pre rómske otázky, ktorého model sa podľa nej neosvedčil.
"Slováci musia raz všetci pochopiť, že je to problém, ktorý si musíme vyriešiť my. Je teraz na nás, aby sme našli ten spôsob, ako ho vyriešime s pomocou zvonka, ale predovšetkým s pomocou samotných Rómov. Tá situácia je horibilná," konštatovala Belohorská, ktorá si myslí, že by bola vhodná aj väčšia angažovanosť zo strany psychológov a sociológov.
