Viedeň 17. apríla (TASR) - Archeológovia odkrývajúci základy svätoštefanskej katedrály hovoria, že majú v rukách prekvapujúce nálezy, ktoré budú znamenať prepísanie celej ranej histórie Viedne. Zdá sa, že nedávne oslavy 850. výročia katedrály Svätého Štefana, hlavného symbolu rakúskej metropoly, sa uskutočnili viac než neskoro. Viedenský dóm je totiž oveľa starší, než sa predtým vedelo, a už by mal podľa odborníkov oslavovať svoje milénium.
Senzačné objavy začali dosť svetsky - inštaláciou nového vykurovacieho systému, pre ktorý bolo potrebné odstrániť časť kamennej podlahy dómu a kopať na piatich rôznych miestach. V marci roku 2000 sa archeológovia Federálneho pamiatkového úradu chopili príležitosti. Využili "okná" do minulosti, aby začali s vykopávkami. A výsledky prekonali aj tie najfantastickejšie očakávania.
"Okrem už troch známych gotických fáz budovy archeológovia objavili najmenej ďalšie tri z románskeho obdobia," hovorí vedúci projektu Johann Offenberger. Nakoniec vedci narazili na základy kamennej štruktúry v tvare veže. Jej pôvod určili do obdobia okolo roku 1000 a tvrdia, že ide pravdepodobne o kostol biskupov z mesta Pasov.
Podľa Offenbergera stopy šiestich budov znamenajú kontinuálnu prítomnosť kostola na dnešnom mieste už približne 1000 rokov. Zvykom bolo vtedy nie zrútiť jeden kostol a postaviť ďalší, ale rozšíriť a zmeniť už existujúcu štruktúru.
Archeológovia pripomínajú, že pôvodne plánovali ukončenie svojho výskumu začiatkom tohto roku, no nálezy boli tak závažné, že v práci pokračovali aj počas uplynulých veľkonočných sviatkov.
Vedci už teraz tvrdia, že nastáva čas upustiť od teórie, že medzi odchodom Rimanov a dohodou z roku 1137, ktorá sa všeobecne viaže k "zrodeniu" svätoštefanskej katedrály, sa "nič neudialo". Navyše sa neodkryli iba staršie základy stavby, ale v zemi pod katedrálou sa našiel aj veľký cintorín.
V prvom rade sa našli stopy hrobov a múru, ktorý ich ohradzoval, a to z obdobia neskorého staroveku, keď na mieste stálo rímske sídlisko pod názvom Vindobona. Potom vedci objavili stopy pohrebiska siahajúceho do deviateho storočia, pričom sa zmieňovali o "nekonečnom množstve hrobov, ktoré ležali jeden nad druhým". Našli sa aj kostrové pozostatky veľkého počtu detí.
"V Rakúsku nič také neexistuje," tvrdí Offenberger. "Narábame s pozostatkami veľmi opatrne a s istou úctou." Našlo sa aj ďalšie pohrebisko z čias pred predpokladaným rokom 1137, ktorý sa považuje za rok vzniku katedrály. Dosiaľ sa podarilo odkryť 439 hrobov.
Offenberger spresňuje, že ľudia boli pochovaní s cennými šperkmi, ktoré sa do barokového obdobia premenili na "neuveriteľný luxus".
Christa Farková z Federálneho pamiatkového úradu dodáva, že výsledok priniesol "unikátne nové odhalenia o ranej histórii Viedne a začiatkoch vývinu mesta. Učebnicová verzia, že po odchode Rimanov nejestvovalo nič dôležité, je úplne mylná."
"Už teraz sme niekoľko rokov zaneprázdnení. Výskum je ako riešenie hádanky, keď sú podzemné vrstvy pomiešané - staršie sú často vyššie než novšie," vysvetľuje Farková. Offenberger a jeho tím pracovali pod základmi katedrály Svätého Štefana prakticky rok bez prestávky. Archeológovia sú už "fyzicky a psychicky na pokraji".
Výsledky terénnych prác sú teraz sprístupnené verejnosti na výstave v Altenburgskom kláštore pri meste Horn, 80 kilometrov severozápadne od Viedne. Výstava potrvá do 1. novembra.