Brusel 15. novembra (TASR) - Organizácie Amnesty International (AI) a Open Society Institute dnes vyzvali Európsku úniu, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom ukončiť systematické porušovanie práva rómskych detí na vzdelanie na Slovensku.
V správe AI zverejnenej dnes v Bruseli sa konštatuje, že na Slovensku dochádza k veľkej diskriminácii rómskych detí, ktoré sú terčom segregácie najmä v oblasti vzdelávania. S priamou segregáciou sa v SR stretávajú už veľmi malé deti, a to z dôvodu ich etnického pôvodu a slabého sociálno-ekonomického zázemia. Súčasťou tejto diskriminácie je neproporčne vysoké umiestňovanie detí do čisto rómskych alebo osobitných škôl. V niektorých regiónoch východného Slovenska sú všetky školy segregované.
Rómske deti podľa správy dostávajú menej kvalitné vzdelávanie než ostatné slovenské deti. Väčšina rómskych škôl je preplnená a učia v nich nekvalifikovaní učitelia, v dôsledku čoho zostáva úroveň gramotnosti rómskej populácie na Slovensku veľmi nízka.
AI kritizuje, že mnohí z učiteľov súhlasia so segregáciu argumentujúc tvrdením, že "pre Rómov i tak nie je vzdelanie prioritou, nemajú žiadne ambície a bielym deťom kradnú veci". Inšpekcie pritom na osobitných školách odhalili, že v mnohých prípadoch chýba posudok psychológa odôvodňujúci potrebu zaradenia detí do týchto škôl. Rómski rodičia často nevedia, čo podpisujú, keď sa od nich žiada súhlas na zaradenie ich dieťaťa do osobitnej školy.
"Jedno z mojich detí chodí do osobitnej, pretože nechodilo do škôlky a nehovorilo po slovensky. Manžel nevedel, čo podpisuje," cituje AI vyjadrenie rómskej ženy z Hrabušíc. Podobnú sťažnosť zaznamenala AI aj od inej ženy z Letanoviec: "Podpísala som súhlas s tým, aby moje deti chodili do osobitnej, ale neviem prečo. Nikto mi to nevysvetlil. Hoci mnohí rodičia nechcú mať deti v osobitnej škole, učitelia a psychológovia si napokon nájdu spôsob, ako ich tam poslať."
Horšie základy, ktoré dostanú rómske deti v prvých rokoch školskej dochádzky, mimoriadne znižujú možnosť pokračovať v štúdiu na vyššom stupni. Diskriminácia detí preto obmedzuje potenciál celých generácií a prispieva k marginalizácii rómskej komunity ako celku. Správa obsahuje mnohé vyjadrenia Rómov z Letanoviec, Hrabušíc, Jarovníc a iných obcí, podľa ktorých majú ich deti problémy pri začatí školskej dochádzky, pretože "nevedia po slovensky, ich bieli spolužiaci im robia zle, volajú ich cigáni a rómske deti potom nechcú chodiť do školy."
Rómovia z východného Slovenska patria podľa prieskumu medzi najviac znevýhodňované komunity v celej Európe, pretože čelia diskriminácii v prístupe k službám, zdravotníckej starostlivosti, či práci. Takisto dochádza k obmedzovaniu ich slobody prejavu a politického angažovania sa.
Problémom je tiež, že základný kontakt medzi rómskou a ostatnou slovenskou populáciou je minimálny alebo vôbec neexistuje, pretože okrem segregácie v školách sa uplatňuje segregácia aj na mnohých miestach verejného života vrátane barov, kaviarní, či ihrísk. Dokument uvádza viaceré vyjadrenia rómskych rodičov z Jarovníc, ktorí sa sťažujú, že "ich deti sa nemajú kde hrať a v prípade straty nejakých vecí v škole polícia pristupuje k rómskym deťom ako k podozrivým a berie ich na policajnú stanicu bez toho, aby o tom informovala rodičov".
Situáciu komplikuje podľa AI aj skutočnosť, že veľký počet rómskych rodín nemôže uplatňovať svoje právo na primeraný životný štandard vrátane adekvátneho bývania. Mnohé z rómskych usadlostí sú mimo dosahu verejnej dopravy, nemajú zapojenú elektrinu, sú bez pitnej vody a odmietajú ich navštevovať zdravotníci.
"Žijeme biedne. Chýba nám všetko. Deti sa nemôžu kúpať... ale my chceme žiť v čistých domoch ako normálni ľudia. Nemáme elektrinu. Chcem, aby si deti robili úlohy, ale bez svetla to nie je možné. Máme len jednu sviečku, tá však rýchlo zhorí a musíme ísť spať," cituje AI rómskych rodičov. Ďalší sa sťažovali organizácii, že ich žije desať v izbe s rozlohou 16 metrov štvorcových.
AI konštatuje, že v prípade diskriminácie rómskych detí ide často o praktiky tolerované slovenskými úradmi, ktoré doteraz nedokázali zabrániť tomuto javu. Slovenská legislatíva navyše ešte stále umožňuje značnú diskrimináciu, keď je napríklad prípustné umiestniť v osobitnej škole dieťa s problémami so základnou komunikáciou. V niektorých osobitných školách tak dosahuje podiel rómskych detí 80 percent. Opatrenia, ktoré sa prijali s cieľom odstrániť túto formu diskriminácie, sa v mnohých prípadoch neimplementovali alebo sa nemonitoruje ich dodržiavanie. Slovensko tým porušuje záväzky, ktoré má ako člen Európskej únie a AI preto vyzýva úniu, aby zakročila.
Brusel by mal podľa AI vyvíjať nátlak na slovenskú vládu, aby sa okrem iného verejne zaviazala k odstráneniu segregácie, zmenila príslušnú legislatívu a zaistila kompletné zapojenie rómskej komunity do vytvárania a implementovania pre ňu určených politík a programov. EÚ by takisto mala prijať integrovanú stratégiu pre riešenie rómskej otázky, čo by umožnilo skutočne využívať všetky právne a finančné prostriedky určené na boj s diskrimináciou v členských krajinách.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) hy
