Parlament, ktorý vzíde zo sobotňajších volieb, absolvuje svoje ustanovujúce zasadanie podľa možností niekoľko dní pred 10. decembrom, keď sa majú skončiť medzinárodne sprostredkované rokovania medzi Belehradom a Prištinou o budúcnosti provincie. Od nového rozloženia síl bude zrejme závisieť, či poslanci bezprostredne po skončení rozhovorov o štatúte vyhlásia jednostranne nezávislosť - ako opakovane avizovali viacerí politici.
Za vyhlásenie nezávislosti aj bez dosiahnutia dohody sa zasadzujú súčasný premiér Agim Ceku a šéf strany Ora Veton Surroi. Prezident a šéf Demokratického zväzu Kosova (LDK) Fatmir Sejdiu, ako aj predseda Demokratickej strany Kosova (PDK) - najväčšej opozičnej strana a mierneho favorita volieb - Hashim Thaci sa však v ostatnom čase vyjadrovali opatrnejšie, pokiaľ ide o ďalšie kroky miestnych inštitúcií smerom k nezávislosti. Sejdiu ani Thaci nezávislosť nespochybňujú, naznačujú však, že Priština by mala postupovať so súhlasom medzinárodného spoločenstva.
"Nikto nemá právo žiadať od nás, aby sme boli trpezliví. Potrebujeme jasnú situáciu, aby sme mohli ísť vpred," vyhlásil Thaci počas predvolebnej kampane. Podľa Thaciho by nezávislosť Kosova mala byť vyhlásená "veľmi skoro", konkrétny termín však odmietol uviesť.
Väčšina kosovských Albáncov je však za jednostranné vyhlásenie nezávislosti, ako ukázal nedávny prieskum Rozvojového programu OSN (UNDP). Od júna sa okrem toho prudko zvýšil počet Kosovčanov podporujúcich nacionalistickú organizáciu Vetevendosje (Sebaurčenie), ktorá je proti akýmkoľvek rokovaniam so Srbskom. Naproti tomu takmer dve tretiny Srbov dúfajú v pokračovanie rokovaní v prípade, že do decembra sa nedospeje ku kompromisu.
Prípadné vyhlásenie nezávislosti Kosova by bolo každopádne skúškou pre novú vládu. Belehrad tvrdí, že nezávislosť Kosova neuzná, pričom sa nevylučuje ani obchodná blokáda. To by pre kosovských Albáncov znamenalo, že pri cestách do zahraničia by museli Srbsko naďalej obchádzať.
Nová vláda bude venovať hospodárskej situácii. Po skončení konfliktu z rokov 1998-99 neprišli prakticky žiadne z očakávaných zahraničných investícií - okrem iného aj pre nejasnosti okolo štatútu provincie. Nezamestnanosť je približne 60 percent a osem rokov po vojne v Kosove stále na niekoľko hodín denne prerušujú dodávky elektrickej energie. Zdravotníctvo a školstvo sú tiež oblasťami, ktoré bude musieť vláda energicky riešiť.
Ďalšími výzvami sú podľa nedávnej správy Európskej komisie posilnenie právneho štátu, boj proti korupcii, zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv, boj proti organizovanému zločinu a zlepšenie medzietnického dialógu. Vzťahy medzi kosovskými Albáncami a Srbmi zostávajú napäté, korupcia veľmi rozšírená, uviedla EK v správe venovanej západnému Balkánu.
V súboji o priazeň voličov politickí lídri ukazovali pred voľbami najmä záujem o problémy obyčajných ľudí. Thaci odkázal, že jeho prioritou bude školstvo, infraštruktúra, sociálne programy a zamestnanosť. Thaciho PDK vo volebnom programe sľubuje aj vybudovanie novej elektrárne.
"Megalomanský zámer," kontroval šéf novozaloženej Aliancie nového Kosova (AKR), v Švajčiarsku sídliaci podnikateľ Beghet Pacolli, ktorý chce postaviť diaľnicu od albánskych po srbské hranice.
