Belehrad 15. novembra (TASR) - "Toto nie sú naše voľby", hovorí o sobotňajšom hlasovaní v Kosove Marko Jakšič, vedúci združenia srbských obci v provincii. Lekár z Mitrovice, etnicky rozdeleného mesta na severe Kosova, je tiež členom belehradskej delegácie na rokovaniach o budúcom štatúte provincie a krajanov, ktorí sa chcú na parlamentných voľbách 17. novembra zúčastniť, opovržlivo označuje za "dvorných Srbov" kosovskoalbánskych inštitúcií.
"Aj Slobodan Miloševič mal v Kosove svojich dvorných Albáncov," povedal Jakšič s odkazom na režim bývalého juhoslovanského prezidenta. V 90. rokoch sa v Belehrade opakovane hovorilo o "čestných Albáncoch" - čím sa myslelo niekoľko zástupcov kosovských Albáncov ochotných spolupracovať s vládnymi úradmi.
Jakšič, ktorý má medzi kosovskými Srbmi veľký vplyv, je členom Demokratickej strany Srbska (DSS) konzervatívneho premiéra Vojislava Koštunicu.
Belehrad ešte v septembri vyzval na bojkot volieb. Argumentuje tým, že osem rokov po tom, čo sa Kosovo po separatistickom konflikte a náletoch NATO na Juhosláviu dostalo pod správu OSN, tamojší Srbi a iní Nealbánci stále nežijú v bezpečí a slobodne. K výzve na bojkot sa pripojil aj prozápadný prezident Boris Tadič, ktorý pred hlasovaním v roku 2004 kosovským Srbom odporúčal, aby sa na voľbách zúčastnili.
Niekoľko dní pred voľbami vyzvala na bojkot aj srbská pravoslávna cirkev. "Pre Srbov nemôže byť miesto v inštitúciách, ktoré pracujú na rozbití nášho štátu, na krádeži nášho územia, a ktoré bránia srbskej komunite viesť normálny život," vyhlásil biskup Rašky a Prizrenu, vladyka Artemije.
Od júna 1999, keď sa skončila kosovská vojna, biskupstvo nesídli v Prizrene na juhozápade provincie, ale v Gračanici, srbskej enkláve neďaleko Prištiny. Artemije zároveň vyzval krajanov, aby z Kosova neodchádzali. "Len keď Srbi zostanú v Kosove, bude to srbským územím," vyhlásil.
K bojkotu volieb sa pripojila aj Srbská listina pre Kosovo a Metohiju, ktorá sa na voľbách v roku 2004 zúčastnila a v parlamente provincie má osem poslancov. Šéf strany Oliver Ivanovič sa podrobil výzve Belehradu, napriek tomu, že sa s ňou nestotožňuje.
"Veľké problémy srbskej komunity - od bezpečnosti po slobodu pohybu - nemožno vyriešiť v Belehrade. Odstrániť ich môžu len zástupcovia Srbov v provinčných inštitúciách v spolupráci so zástupcami medzinárodného spoločenstva a provinčnými inštitúciami," povedal. Bojkot povedie k tomu, že kosovskí Srbi v budúcnosti nebudú mať v inštitúciách nikoho, na koho by sa mohli obrátiť.
"Bojkot je forma protestu. Je to však krátkodobý protest, pričom dôsledky bude cítiť dlhý čas," povedal Ivanovič agentúre Reuters.
Ešte horšie pre srbskú menšinu by podľa Ivanoviča bolo, keby kosovský parlament v decembri - po skončení medzinárodne sprostredkovaných rokovaní medzi Belehradom a Prištinou - jednostranne vyhlásil nezávislosť. Útek Srbov z Kosova bude potom intenzívnejší ako v prípade, keby mali v kosovských inštitúciách vlastných silných zástupcov.
V Kosove zostáva žiť približne 150.000 Srbov, ktorí za svoje administratívne stredisko považujú Belehrad. V prípade vyhlásenia nezávislosti Kosova chcú Srbi z Mitrovice vyhlásiť pripojenie časti Kosova severne od rieky Ibar k Srbsku. Srbom, ktorí žijú južne od mesta, by nezostávalo nič iné, len utiecť do Srbska - tak ako po vojne urobilo asi 200.000 kosovských Srbov a iných Nealbáncov.
Malá a prakticky neznáma Samostatná liberálna strana (SLS) Petara Miletiča tak má šancu, že sa stane jediným zástupcom Srbov v 120-člennom kosovskom parlament. Pre menšiny je v zbore vyčlenených 20 kresiel, z toho desať pre Srbov.
Niekoľko dní pred voľbami sa Miletič posťažoval na silný tlak zo strany krajanov, ktorému sú vystavení jeho potenciálni voliči. Misia OSN v Kosove (UNMIK) a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v októbri obvinili Belehrad, že kosovských Srbov zastrašuje s cieľom prinútiť ich k bojkotovaniu volieb. Srbsko obvinenia poprelo.
V srbských obciach po prvý raz nevytvoria volebné miestnosti v školách. Administratíva OSN zorganizovala mobilné hlasovacie miestnosti, ktorými chce Srbom umožniť odovzdať hlas. Očakáva sa však, že v srbských enklávach túto službu prakticky nikto nevyužije.
