Vyplýva to z rozsiahlej štúdie sociálnej mobility, ktorú včera predstavila organizácia Pew Charitable Trust.
Otázka nedosiahnuteľnosti tzv. amerického sna sa vynorila pri skúmaní ekonomickej mobility príslušníkov rozličných rás. Správa konštatuje, že kým 68 percent detí bielych rodičov strednej vrstvy si už počas jednej generácie zlepší svoje ekonomické postavenie, spomedzi Afroameričanov je to iba 31 percent. Rasové rozdiely dokazujú aj údaje o zostupe na spoločenskom rebríčku. Sociálny pokles postihol takmer polovicu Afroameričanov zo strednej vrstvy, ale iba 16 percent bielych Američanov.
Väčšina čiernych rodín strednej vrstvy má zjavne problém preniesť svoje sociálne zisky na svojich potomkov," povedal Ronald B. Mincy z Univerzity Columbia. Vyjadril nádej, že tieto zistenia vyvolajú vážnu diskusiu o príčinách problematického stavu.
Schopnosť vypracovať sa úzko súvisí so sociálnou situáciou rodičov. V tejto generácii je významná sociálna mobilita smerom nahor, ale je výrazne ovplyvnená spoločenskou pozíciou rodičov," uviedla vedúca výskumu Julia B. Isaacsová v tlačovej správe. Vedci zistili, že dve tretiny dnešnej mladej generácie zarábajú viac než zarábala generácia ich rodičov. Je to dôsledkom zmeny spôsobu života. Mladí ľudia dnes žijú v menších rodinách, dokonca aj sociálne najslabšie rodiny sú dnes menej početné - a teda relatívne bohatšie.
Vyššie rodinné príjmy sú sčasti aj dôsledkom nástupu veľkého množstva žien do práce. Obe pohlavia majú vyhliadky na sociálny postup približne rovnaké. Výnimkou sú ženy zo sociálne slabších rodín. Mnohé z nich sa totiž stávajú slobodnými matkami, v dôsledku čoho ich celkovo až 47 percent v spoločenskom rebríčku nepostúpi. Sociálna stagnácia však postihne iba 35 percent mužov.
Štúdia o sociálnej mobilite v USA pozostáva z troch samostatných častí o sociálnom vývoji rodín, rás a pohlaví v americkej spoločnosti. Na jej vypracovaní sa podieľali poprední experti z Amerického podnikateľského inštitútu, Inštitútu Brookings, Nadácie Heritage a Urbánneho inštitútu. Na výskume sa zúčastnilo 2.367 osôb, ktorých sociálny vývoj skúmali od roku 1968. Priemerný vek rodičov bol v rokoch 1967-1971 41 rokov, ich deti mali v rokoch 1995 2002 priemerne 39 rokov.
(spolupracovníčka TASR Mária Ondruchová) ari
