Washington 17. apríla (TASR) - Dva tímy vedcov prvýkrát sekvencovali mitochondriálnu deoxyribonukleovú kyselinu (mtDNA) vyhynutého zvieracieho druhu. Ide o zviera moa, novozélandský druh pštrosa, ktorý vyhynul pred 400 až 200 rokmi z dôvodu kultivácie krajiny a intenzívneho lovu.
Mitochondriálnu DNA sa podarilo získať z kostí, ktoré sa našli v chladných vápencových jaskyniach v horách Nového Zélandu, píše časopis Nature. Vďaka tamojším podmienkam boli kosti veľmi dobre zakonzervované. Nález sa dostal do rúk doktora Alana Coopera z britskej Oxfordskej univerzity a jeho kolegov, ktorí extrahovali fragmenty mtDNA. Každý fragment tvorilo asi 17.000 bázových párov.
Mitochondriálna DNA sa prenáša iba po ženskej resp. samičej dedičnej línii. Počas stáročí sa takmer nemení a podlieha iba konštantným mutáciám. Pre genetikov sú tieto mutácie "biologickými hodinami", podľa ktorých môžu sledovať vývoj druhu hlboko do minulosti.
Cooperov úspech je priekopníckym technologickým pokrokom, povedal Hendrik Poinar z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku. V inštitúte sa nachádza HvrBase, databanka mitochondriálnej DNA človeka a primátov.
Ďalší tím vedcov pod vedením ornitológov Allana Bakera a Olivera Haddratha z Royal Ontario Museum v Toronte analyzoval Cooperove a iné nálezy pozostatkov vtáka moa s cieľom kompletne rekonštruovať mtDNA. U dvoch druhov moa sa to skutočne podarilo, píše časopis Proceedings of the Royal Society.
Porovnanie týchto dát s génmi žijúcich kivi, emu a pštrosov ukázalo, že mtDNA vtáka moa je spojivom spoločných znakov uvedených druhov. Z morfologických analýz nelietavých vtákov moa a kivi vyplýva, že ide o príbuzných z rovnakého rodu. Kivi má však bližšie k emu, zatiaľ čo moa je celkom iný druh.
"Tieto štúdie ukazujú, že podľa toho, či sa zvieratá klasifikujú na základe génov alebo zovňajšku, treba zostaviť rôzne rodokmene," uviedol Joel Cracraft z newyorského American Museum of Natural History.
Rozlúštené sekvencie DNA vyhynutých zvierat prispievajú k jasnejšiemu obrazu evolúcie, konštatuje David Mindell z Michiganskej univerzity v Ann Arbore. "Je to ako keď nájdete strateného príbuzného a jeho informácie použijete na to, aby ste lepšie pochopili vlastný rodokmeň."
Sekvencovanie DNA vtáka moa vrhlo okrem toho úplne nové svetlo na posun kontinentov na južnej pologuli. "Biologické hodiny" fosílnych moa potvrdili domnienku, že nelietavé vtáky dominovali svetu zvierat na seuperkontinente Gondwana, zvanom aj Pangea. Línia ich vývoja presne ukazuje, v akom poradí sa Pangea pred asi 200 miliónmi rokov rozpadla na dnešné kontinenty, čo umožnilo izolovaný vývoj jednotlivých druhov vtákov.
Mitochondriálna DNA vtáka moa vydala nové informácie o geologickej minulosti Nového Zélandu. "Máme pred sebou obraz ostrova, ktorý sa najprv rozpadol na dve časti, ale potom sa opäť zjednotil," hovorí doktor Cooper. Takto vznikli dve rôzne populácie moa.
Problémy s rekonštrukciou jednotlivých kúskov DNA podľa vedcov svedčia o tom, že všetky pokusy o oživenie vyhynutých druhov musia stroskotať. "Mali sme veľké problémy rozlúsknuť kódy všetkých 17.000 párov DNA. Mnohé sú zahrnuté v tzv. odpadovej DNA," uviedol Cooper. Z tohto dôvodu je nemožné rozlúštiť miliardy párov génov a napríklad získať kompletnú DNA dinosaura.
"Jurský park je príjemná myšlienka, ale aj keď si odmyslíme technické detaily, predsa sa zmenili životné podmienky, v ktorých vyhynuté zvieratá kedysi žili," poznamenal Cooper. "Napríklad neexistujú rodičia, ktorí by svojich potomkov učili ako sa majú správať, a niet pre ne potravy. Ani dinosaury, ani moa sa už nevrátia. Preto musíme chrániť existujúce druhy."
