Prostredníctvom tejto správy, ktorú dnes priniesla agentúra AP, chcel výbor vyčísliť tieto dva konflikty vrátane "skrytých nákladov" ako sú platby úrokov z požičaných finančných prostriedkov, stratené investície, náklady na dlhodobú zdravotnú starostlivosť o zranených veteránov a náklady spojené s výkyvmi na trhoch s ropou.
Suma 1,6 bilióna dolárov po prepočítaní znamená výdavky vo výške 20.900 dolárov pre každú americkú štvorčlennú rodinu v období od roku 2002 do roku 2008.
Budúce ekonomické náklady môžu byť podľa správy ešte vyššie. Odhaduje sa, že obe vojny budú v konečnom dôsledku stáť 3,5 bilióna dolárov za obdobie od roku 2003 do roku 2017.
Vojna do istej miery spôsobila i rast ceny ropy, ktorá od začiatku konfliktov vzrástla z 37 dolárov za barel na viac ako 90 dolárov za barel. Vysoké ceny ropy môžu spomaliť ekonomický rast v prípade, že domácnosti začnú menej míňať a podniky menej investovať. Dopad zvýšených cien ropy sa môže prejaviť aj na zvýšenej inflácii, ak podniky začnú zvyšovať svoje ceny za iné výrobky.
"Táto správa dáva jednoznačné najavo, že cena, ktorú naša krajina platí v stratených životoch a minutých dolároch je neprijateľne vysoká," povedal predseda spoločného ekonomického výboru, demokratický senátor Chuck Schumer.
K správe, ktorú zverejnila demokratická väčšina výboru, sa členovia výboru z radov republikánov nevyjadrili.
USA sťahujú 3000 vojakov z irackej provincie Dijála
Americká armáda posiela domov 3000 vojakov pôsobiacich v irackej provincii Dijála. Ide o druhý veľký vojenský útvar, ktorý odíde z Iraku v rámci znižovania počtu amerických vojakov po ich tohtoročnom zvýšení.
Príslušníkov 3. brigády 1. obrnenej divízie stiahnu z etnicky a nábožensky zmiešanej provincie ležiacej severne od Bagdadu do januára. Nenahradí ich nová jednotka, namiesto toho operácie v oblasti prevezme väčší útvar z 2. pechotnej divízie umiestnenej pri Bagdade, uviedli dnes armádni predstavitelia.
"Väčšina (brigády) bude doma do Vianoc a v skutočnosti už niekoľko ľudí z nej odišlo," povedala hovorkyňa armády USA. Celkový počet vojakov v Dijále, kde došlo k nárastu násilností po vyhnaní bojovníkov al-Káidy zo západnej provincie Anbar, sa však podľa nej nezníži.
Na základe plánu zníženia počtu amerických vojakov v Iraku odišlo koncom septembra z Anbaru okolo 2200 príslušníkov námornej pechoty. Do konca budúceho roka by mali USA z Iraku stiahnuť päť zo svojich 20 armádnych brigád pôsobiacich v krajine.
Washington do Iraku od februára vyslal dodatočných 30.000 vojakov, čo spolu s lepšie vycvičenými irackými silami podľa amerických a irackých predstaviteľov pomohlo výrazne znížiť počty obetí násilia v posledných dvoch mesiacoch.
V súčasnosti je v Iraku okolo 162.000 amerických vojakov.
V Iraku je nezvestných okolo 375 tisíc ľudí
V Iraku je nezvestných okolo 375 tisíc ľudí v dôsledku pokračujúcich bojov, sektárskeho, etnického a náboženského násilia. Vyplýva to zo správy vedúceho irackej pobočky Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Karla Matleyho, ktorú v utorok prezentoval v jordánskom Ammáne. V dokumente s názvom Humanitárna tragédia v Iraku na záver svojho dva a pol ročného pôsobenia Matley uviedol, že tento obrovský počet "odráža rozsah humanitárnej katastrofy" vo vojnou zničenej blízkovýchodnej krajine. Medzi nezvestnými sú podľa správy aj desaťtisíce ľudí zadržiavaných vo väzení irackými úradmi a mnohonárodnými silami v
Desiatky rodín sú podľa Matleyho bez akýchkoľvek správ o nezvestných príbuzných, a to nielen od invázie v roku 2003, ale aj z obdobia predchádzajúcich konfliktov z 80. rokov. "Každá iracká rodina a každá matka má právo poznať osud a miesto, kde sa nachádza jej syn alebo manžel," povedal. MVČK podľa Matleyho navrhla vytvorenie špecializovaného centra na dokumentovanie informácií o neidentifikovaných telách v Iraku.
Správa sa osobitne venuje aj záležitosti väzňov v irackých väzniciach, ktorých počet presahuje 60 tisíc. MVČK mala možnosť navštíviť "len malú časť" z nich, dodal Matley bez spresnenia počtu. Ako povedal, MVČK má s irackými úradmi podpísať dohodu o návšteve zadržiavacích zariadení, z ktorých väčšina je mimo dosahu organizácie. "Jednou z hlavných prekážok, ktorým čelíme, je byrokracia zahrňujúca aj stretnutia s obhajcami a rodinnými členmi." Matley uviedol, že iracký premiér Núrí al-Málikí ako aj minister zahraničných vecí Húšjár Zíbárí dali prísľub, že umožnia MVČK návštevy väzníc.
Autor: zh
