Štrasburg 12. novembra (TASR) - ch práv.
Marty vo svojej správe, ktorú dnes v Štrasburgu predloží RE, tvrdí, že podozriví zaradení do zoznamov nemajú právo reagovať a prakticky žiadnu možnosť očistiť svoje meno. "Súčasný systém čiernych zoznamov opovrhuje základnými princípmi, ktoré tvoria základ ľudských práv," uviedol Marty.
Bezpečnostná rada OSN svoj prvý zoznam predpokladaných členov islamistických radikálnych skupín al-Káida a Taliban vytvorila v roku 1999. Obsahuje mená približne 368 jednotlivcov a 124 entít. Spojené národy nariadili členským krajinám aby osobám zo zoznamu zmrazili vklady, zabránili vo vstupe na svoje územie a zabránili predaju a transferu zbraní dotyčným. EÚ vytvorila vlastný čierny zoznam.
Marty vyhlásil, že obe organizácie musia pred uvalením reštrikcii rešpektovať "minimálne normy procedurálnej a súdnej ochrany". Medzi tieto normy patrí právo podozrivých odvolať sa na nezávislú a nestrannú organizáciu, ako aj právo na odškodné v prípade justičných omylov. Podľa vyšetrovateľa 47 členských krajín RE by malo zaistiť, že tieto záruky budú poskytnuté.
Marty poukázal na príklad Ľudových mudžahedínov z Iránu, ktorí sú súčasťou Iránskej národnej rady odporu, a na čiernej listine EÚ figurujú napriek rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z roku 2006, že zo zoznamu by mali byť vyškrtnutí.
Marty si v minulosti urobil meno vyšetrovaním protiteroristických operácií americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) - vrátane únosov a tajných presunov zadržaných podozrivých do krajín, kde mohli byť v rámci vyšetrovania vystavení mučeniu. Európske vlády obvinil, že okolo svojej spoluúčasti na kontroverzných postupoch amerických tajných služieb postavili "múr mlčania".
