Viedeň 10. novembra (TASR) - Rozšírenie Schegenu o postkomunistické krajiny strednej a východnej Európy predstavuje prenikavú novinku s ďalekosiahlymi dôsledkami, predovšetkým pre ľudí v susedných štátoch. Vo Viedni to dnes pri príležitosti 25. výročia vzniku Inštitútu humánnych vied, ktorý sa zrodil svojho času ako fórum pre dialóg Východu a Západu, uviedla šéfka rakúskej diplomacie Ursula Plassniková.
Podľa jej slov, citovaných agentúrou APA, by nič nemohlo lepšie zvýrazniť epochálne zmeny posledných desaťročí, ako práve táto udalosť. Nová Európa je Európou prekonávania hraníc a deliacich čiar pokojnou cestou, zdôraznila ministerka.
Súčasne pripomenula, že tam kde kedysi stála "železná opona" už za menej ako šesť týždňov nebudú jestvovať ani hraničné kontroly.
Plassniková vyzdvihla, že EÚ novým členom schengenskej rodiny pomohla pri výraznom zvýšení ochrany vonkajších hraníc a na ilustráciu uviedla, že napríklad početný stav dozorného personálu na slovensko-ukrajinských hraniciach sa zvýšil z 240 na 886 ľudí. Krajina investovala veľa peňazí na schengenské opatrenia, polovica z týchto prostriedkov pochádza zo zdrojov únie. "Na tento krok sme sa teda poriadne pripravili," konštatovala.
Inštitút, ktorého podiel na dialógu medzi náboženstvami ministerka osobitne vyzdvihla aj dnes, zriadil v roku 1982 v hlavnom meste Rakúska poľský filozof Krzysztof Michalski. Ide o výskumné pracovisko duchovných a sociálnych vied, ktoré svojho času umožňovalo aj vedecké pobyty disidentov z komunistickej Európy na Západe. Od pádu železnej opony sa usiluje o duchovné zjednotenie po desaťročia rozdeleného kontinentu.
Na konferencii pri príležitosti okrúhleho výročia vzniku tejto inštitúcie sa od piatka zúčastňujú v priestoroch Múzea pre aplikované umenie vo Viedni početné osobnosti zo zahraničia. Sú medzi nimi napríklad bývalí ministri zahraničných vecí Poľska a Nemecka Bronislaw Geremek a Joschka Fischer, poľská komisárka EÚ Danuta Hübnerová, či niekdajší saský krajinský premiér Kurt Biedenkopf.
