Aj Andrej Hrnčiar priznáva, že sú mu niektoré vlastnosti Lilioma – Frajera blízke.
Na scéne martinského Divadla SNP pôsobí už piatu sezónu, postavu hrubého Lilioma s citlivou dušou však považuje za najťažšiu úlohu. „Zároveň je to jednoznačne obrovská herecká príležitosť.“
Doda Gombára si váži nielen ako režiséra, ale aj priateľa.
„Vyhovuje mi jeho štýl práce. Je to tvrdý profesionál. Mohli sme spolu preflámovať hoci aj celú noc, ale ráno na skúške mi nič neodpustil.“
Hrnčiarovi nesedia avantgardné postupy, obľubuje postavy, ktoré majú svoju psychológiu a môže na nich pracovať. Kvôli tomu, že sa nechcel dať ovplyniť, nešiel si ani pozrieť bratislavské naštudovanie hry Liliom.
„Janko Kroner je skvelý herec. Keby som videl jeho herecký výkon, určite by som znervóznel.“
Prvýkrát sa stretol s divadlom v ochotníckom súbore v Liskovej pri Ružomberku, odkiaľ pochádza.
„Vo štvrtom ročníku gymnázia som si podal prihlášku na VŠMU, len z recesie, možno preto ma prijali.“
V Martine je veľmi spokojný, oceňuje dobrý koletív, ktorým bolo martinské divadlo povestné vždy. Keby však dostal ponuku do SND, určite by o nej uvažoval.
Ako väčšina slovenských hercov vylepšuje rodinný rozpočet dabingom a účinkovaním v rozhlasových hrách. Zároveň začal po vzore mnohých umeleckých kolegov podnikať – stal sa spolumajiteľom divadelnej kaviarne.
„Vlastná kaviarnička bola vždy mojím snom. Máme tu literárne večery, vernisáže a jazzové piatky.“
Je otvorená od ôsmej ráno do hlbokej noci – čo je aj v Bratislave niečo nevídané! Z nového životného impulzu sa veľmi teší, hoci nemieni zavesiť herectvo na klinec.
„Aj môj brat je podnikateľ, úspešný. Zrejme to máme v rodine. Tak si budem na životný štandard zarábať a svoju životnú lásku – herectvo posuniem na miesto, kde má byť – bude mojím koníčkom.“
