Dodo Gombár je jedným z najzamestnanejších režisérov mladej generácie. Jeho meno sa spája s experimentálnym divadlom, on toto zaradenie nemá rád.
Je podpísaný pod réžiu Fausta v Bratislavskom divadle tanca, na svedomí má hru Sex, Drugs, Rock & Roll brnianskeho Divadla Bolka Polívku a predstavenie Dom na česko-slovenskej scéne Reduta v Prahe.
Vyrastal s dvoma bratmi v Smoleniciach, nečudo že sa dal aj na písanie básničiek.
„Písanie je pre mňa mostom k sebaobjavovaniu. Je to nádherný okruh vlastnej samoty, keď som sám sebe pánom a zároveň otrokom.“
S divadlom sa zoznámil až na gymnáziu, oslovila ho poetika Juraja Nvotu.
Na VŠMU sa hlásil dvakrát, počas štúdia réžie bol na štipendijnom pobyte v New Yorku. V divadelnej škole na Brodwayi vydržal však len pol roka.
„Hoci som sa zdokonaľoval v jazyku, cítil som, že stagnujem. Robil som čašníka v talianskej reštaurácii a druhý polrok som nasával atmosféru jedného z najúžasnejších miest na svete.“
Od svojich osemnástich rokov žije v Bratislave, neustále cestuje do Prahy, Brna, či Martina. Domácnosť preto nie je jeho silnou stránkou.
„Kým nájdem kuchyňu, ešte je to dobré,“ smeje sa.
Za najvzrušujúcejší moment svojej profesie považuje prácu s hercom. Andreja Hrnčiara vybral do hlavnej úlohy najmä preto, lebo je typom robustného, trochu ťažkopádneho človeka, s veľmi bohatým vnútorným svetom. Aj postava Lilioma v sebe spája neokrôchaného, hrubého a arogantného rebela, ktorý je však veľmi citlivý a vnímavý.
„Andrej je veľký pracant, bojuje so svojimi rolami v pozitívnom zmysle – trápia ho, zožierajú a nenechávajú pokojným.“
Gombár vie, že zodpovednosť za nevydarené predstavenie nesie do veľkej miery režisér. Možno preto si občas zájde na predstavenia a inkognito pozoruje hercov, ktorých pred časom režíroval.
„Zatiaľ som bol spokojný.“
