KODAŇ 9. novembra (SITA/AFP/AP) - V Dánsku sa 13. novembra uskutočnia predčasné parlamentné voľby, ktorých konanie ohlásil koncom októbra na pôde parlamentu premiér Anders Fogh Rasmussen. Potvrdil tak špekulácie o ich vyhlásení, kolujúce v krajine niekoľko mesiacov. Rasmussen, stojaci na čele menšinovej liberálno-konzervatívnej koalície, mal na zvolanie volieb čas do februára 2009. Vládnuca koalícia je pri moci od novembra 2001, v roku 2005 ju voliči znovuzvolením potvrdili. Rasmussenova vláda počas svojho pôsobenia sprísnila imigračné zákony a podporila Spojené štáty v Iraku, aj keď v auguste stiahla pozemné jednotky.
Rasmussen chce podľa analytikov využiť silnú podporu svojej vláde, ale aj prudký pokles popularity ľavicových opozičných strán na čele so sociálnymi demokratmi, ktorých líderka Helle Thorningová-Schmidtová je jeho hlavnou súperkou. Súčasná vláda môže profitovať aj zo silnej dánskej ekonomiky s nezamestnanosťou na historickom minime 3,3 percenta. Premiér vyzval voličov, aby jeho vláde "obnovili a predĺžili mandát".
Rasmussen podľa médií počíta s podporou novovytvorenej politickej strany Nová aliancia, ktorá by mu umožnila zbaviť sa závislosti menšinovej vlády od svojho kľúčového spojenca, krajne pravicovej Dánskej ľudovej strany. Islam podľa nej predstavuje hrozbu dánskym hodnotám a na jednom zo svojich predvolebných plagátov mala zobrazenú ruku kresliacu obrázok proroka Mohameda. Strana si dokonca určila cenu za pokračujúcu podporu - miliardu dánskych korún a sľub, že do roku 2010 nedôjde k zmenám v daňovom systéme.
Nová aliancia na čele Nasserom Khaderom pôvodom zo Sýrie už medzičasom oznámila, že by Rasmussenovu vládu podporila. Práve Nasser počas krízy, ktorú v krajine minulý rok vyvolali karikatúry proroka, vytvoril sieť umiernených moslimov. Podľa prieskumov môže Rasmussen zostať pri moci, či už s podporou ľudovcov alebo s iným partnerom. Krátko pred voľbami však ľudovci premiérovi pripomenuli, že aj s hlasmi Novej aliancie je pravdepodobné, že bude stále potrebovať ich podporu.
Malá ľavicová strana Červeno-zelená aliancia nie je po poklese popularity významným súperom. Dôvodom sú aj vnútorné spory, ktoré vyvolala moslimka Asama Abdol-Hamidová svojím záujmom stať sa poslankyňou. Moslimka, ktorá nosí tradičnú rúšku a odmieta si podávať ruku s mužmi, vyvolala ostrú vnútrostranícku debatu pre nejasnosť jej postojov k témam ako trest smrti, rodová rovnosť a práva gayov. Práve tieto oblasti mnohí Dáni považujú za konfliktné medzi islamom a ich hodnotami.
Podľa prieskumu inštitútu Greens zo začiatku novembra je za zotrvanie Rasmussena 53 percent opýtaných. Ďalších 36 percent podporilo líderku sociálnych demokratov. Rasmussenova Liberálna strana má však len 25-percentnú voličskú podporu v porovnaní s 29 percentami vo februárových voľbách 2005. "Dáni stále považujú Andersa Fogha (Rasmussena) za najlepšiu a najskúsenejšiu osobnosť, ktorá má riadiť záležitosti krajiny," uviedol politológ Lars Bille z kodanskej univerzity.
Thorningová-Schmidtová sa na voľbách zúčastní po prvý raz od svojho nástupu na čelo sociálnych demokratov v roku 2005. "Prichádza ako nováčik, s malými parlamentnými skúsenosťami a bez nevyhnutnej schopnosti viesť," dodal Bille. Ako však v piatok uviedli noviny Copenhagen Post, keby to záviselo od mladých Dánov, nasledujúcou premiérkou by sa stala Thorningová-Schmidtová. Vyplynulo to z prieskumu Gallupovho inštitútu, ktorý zaznamenal miernu väčšinovú podporu ľavého stredu u ľudí vo veku od 18 do 35 rokov.
Podľa prieskumu agentúry Megafon sa rozdiel medzi oboma politikmi znižuje. Kým Rasmussen má 48-percentnú podporu, Thorningová-Schmidtovú podporuje 42 percent Dánov. Väčšina voličov pozitívne reagovala na návrh dvoch hlavných opozičných strán na zmiernenie nariadení brániacich uchádzačom o azyl zamestnať sa pred získaním utečeneckého štatútu. Sociálni demokrati a Sociálno-liberálna strana vyhlásili, že sú za uvoľnenie prísnych nariadení zavedených v roku 2001. Ako však tvrdí Rasmussen, Dánsko by sa tak stalo magnetom pre bezdôvodných uchádzačov o azyl.
Prieskum Greens tiež ukázal, že Nová aliancia zložená z politikov, ktorí odišli od konzervatívcov a liberálov, ako aj zo stredoľavých radikálnych strán, by získala 6,7 percenta, čo predstavuje 12 poslaneckých kresiel. Rasmussenova koalícia a Dánska ľudová strana by získali iba 83 zo 179 miest v parlamente, na dosiahnutie väčšiny by však potrebovali ešte 90 kresiel. Štyri strany stredu a ľavicová opozícia by dosiahli 80 kresiel. Predvolebná kampaň sa sústredila najmä na sociálne otázky, imigračnú politiku a životné prostredie.
