Budapešť 9. novembra (TASR) - Spolupráca parlamentov krajín Regionálneho partnerstva a vývoj týkajúci sa Reformnej zmluvy so zameraním na úlohu národných parlamentov sú hlavnými témami dvojdňového stretnutia predsedov parlamentov krajín Regionálneho partnerstva, ktoré sa začalo dnes v Budapešti.
Regionálne partnerstvo je vynikajúcou príležitosťou na zosúladenie predstáv, sformulovanie spoločných myšlienok, a prípravu tých návrhov v záujme regiónu, ktoré v spojenej Európe je možné presadiť s podstatne väčšou váhou, povedala v úvodnom prejave hostiteľka - predsedníčka Národného zhromaždenia Maďarskej republiky Katalin Sziliová, podľa ktorej sa schôdzka koná v mimoriadne šťastnom období.
Pre Európsku úniu je táto jeseň totiž podľa jej slov mimoriadne dôležitá. Dohodu z lisabonského summitu z 18. a 19. októbra považujeme za jednoznačný úspech, a zdá sa, že únia bude schopná dostať sa z tých problémov, ktoré boli spôsobené pred dvoma rokmi vykoľajením ratifikačného procesu ústavnej zmluvy, dodala.
Spravodajcom prvej témy rokovania, ktorá sa zaoberá vstupom Českej, Maďarskej, Poľskej, Slovenskej a Slovinskej republiky do Schengenského priestoru, je predseda Národnej rady SR Pavol Paška.
Stretnutia Regionálneho partnerstva sa spolu s predsedom NR SR a predsedníčkou maďarského parlamentu zúčastnia, predseda Senátu Parlamentu Českej republiky Přemysl Sobotka a predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Miloslav Vlček, predsedníčka Národnej rady Rakúskej republiky Barbara Prammerová a podpredsedníčka Spolkovej rady Rakúskej republiky Anna Elisabeth Haselbachová, predseda Štátnej rady Slovinskej republiky Janez Sušnik a predseda Národného zhromaždenia Slovinskej republiky France Cukjati. Zástupcovia Senátu a Sejmu Poľskej republiky sa pre vnútropolitické zaneprázdnenie ospravedlnili.
Regionálne partnerstvo tvoria Česko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko. Iniciatíva na vytvorenie Regionálneho partnerstva vyšla zo strany Rakúskej republiky v roku 2003.
Cieľom fóra je vytvorenie strategického partnerstva a prehĺbenie parlamentnej spolupráce susedských krajín, koordinácia spoločnej budúcej spolupráce a jednota postupov v inštitúciách EÚ. Predsedovia parlamentov členských krajín sa stretávajú dvakrát ročne vždy po summite Európskej rady.
