Paríž 9. novembra (TASR) - Svetový deň vedy pre mier a rozvoj, pripadajúci na 10. novembra, je príležitosťou pre vedeckých pracovníkov na celom svete, aby hovorili o význame a potrebe vedeckej činnosti aj pre praktický život. Svetový deň vedy pre mier a rozvoj vyhlásila Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) na svojom 31. zasadnutí v roku 2003.
Každoročné slávenie tohto dňa je zároveň pripomenutím si záväzku z budapeštianskej Svetovej konferencie o vede, ktorú zorganizovala UNESCO v roku 1999. Na konferencii nazvanej "Veda v 21. storočí" v Budapešti, na ktorej sa zúčastnilo približne 2000 delegátov zo 150 krajín, Slovenskú republiku zastupoval vtedajší minister školstva Milan Ftáčnik.
Vedecká obec na celom svete využíva 10. november na zorganizovanie mnohých podujatí a diskusií, aby upozornila verejnú mienku na význam vedy pre spoločnosť a pokúsila sa zmierniť neraz i priepastné rozdiely medzi ňou a ostatnými členmi spoločnosti.
Generálny riaditeľ UNESCO Koičiro Macuura pri príležitosti Svetového dňa vedy pre mier a rozvoj v roku 2003 konštatoval, že najdôležitejšou úlohou v našej epoche je vybudovať svet, v ktorom budú môcť všetci občania žiť dôstojne, v mieri a v priaznivom prostredí. Poukázal tiež na skutočnosť, že aj keď človek ostáva neraz v úžase nad novými vedeckými objavmi a teší sa z výhod, ktoré prináša novátorský technologický vývoj, veda zároveň s tým v niektorých ľuďoch vyvoláva aj obavy z možných neblahých následkov. V istých kruhoch spoločnosti sa dokonca postoj k vede zmenil na nedôveru až odpor. Aj preto má 10. november prispieť k lepšiemu chápaniu významu vedeckých aktivít. Je na vedcoch, aby lepšie komunikovali s verejnosťou, objasňovali prednosti svojej činnosti pre život ľudí.
Vo vzdelávaní a ďalšej odbornej príprave vedeckej obce, ktoré v podstate majú celoživotný charakter, sa musí klásť väčší dôraz na etické, sociálne a politické dimenzie vedeckej aktivity, uviedol Koičiro Macuura už v roku 2003.
Na celom svete je potrebné mobilizovať vedu, aby sa jej výsledky využili na riešenie obrovských problémov, aké vyvstávajú v oblasti verejného zdravotníctva, poľnohospodárstva a jeho produktivity, zhoršovania stavu životného prostredia ale aj prehlbovania chudoby na planéte.
Výsledky vedeckej činnosti majú prispievať aj zmierňovaniu rozdielov medzi bohatším Severom a chudobnejším Juhom. Vzhľadom na rýchly pokrok vo vedeckej oblasti a na vzájomnú previazanosť mnohých problémov sveta je potrebné, aby vedecké tímy spolupracovali na národnej a medzinárodnej úrovni, na úrovni inštitúcií, univerzít, mimovládnych organizácií a ďalších relevantných sektorov.
