WASHINGTON 9. novembra (SITA/AP) - Predstavitelia amerického rezortu obrany signalizujú, že v prípade potreby následkom eskalácie iránskej jadrovej krízy sú k dispozícii aktuálne plány na eventuálny útok na Irán aj napriek tomu, že zatiaľ žiadny útok bezprostredne nehrozí.
Pozemné a námorné jednotky sú po rokoch ťažkých bojov v Iraku a Afganistane značne vyčerpané. USA napriek tomu disponujú rozsiahlymi leteckými i námornými kapacitami, ktorými by mohli zaútočiť na Irán, ak by prezident George W. Bush rozhodol o útoku na jadrové zariadenia islamskej republiky alebo o odvete za údajné zasahovanie Iránu do záležitostí susedného Iraku. Medzi možnými terčmi sú okrem jadrových zariadení (ako napríklad závod v Natanze) raketové základne, základne Revolučných gárd a námorné bojové posty, ktoré by Teherán mohol použiť v prípade odvetného uzavretia Hormuzského prielivu, ktorý je strategickým bodom Perzského zálivu.
Spojené štáty majú v oblasti Perzského zálivu lietadlovú loď so 60 bojovými lietadlami a ďalšiu loď, ktorá by sa mohla do bombardovania zapojiť. Príslušníci vojenského letectva a bombardéry sa nachádzajú aj v iných častiach Perzského zálivu, vrátane bojových lietadiel v Iraku a regionálneho centra v Katare. Napriek tomu za posledné mesiace nedochádzalo k navyšovaniu americkej vojenskej prítomnosti v regióne, skôr naopak. Po tom, ako bola do zálivu vyslaná druhá lietadlová loď po nástupe ministra obrany Roberta Gatesa do funkcie, sa vojenské námorníctvo vrátilo k stavu s jednou lietadlovou loďou.
Špekulácie o možnom americkom útoku na Irán prenikali tento rok často na povrch - vyvolali ich vyhlásenia niektorých predstaviteľov Bieleho domu, napríklad viceprezidenta Dicka Cheneyho 21. októbra, ktorý povedal, že USA "nedovolia Iránu získať jadrovú zbraň" a Irán bude čeliť "vážnym konzekvenciám", ak sa nevzdá svojich jadrových aktivít. Bush 17. októbra naznačil, že postoj Iránu by mohol viesť k "3. svetovej vojne". Na stredajšej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym sa Bush o možnosti vojenskej operácie nezmienil.
Iránske konvenčné ozbrojené zložky sa vo všeobecnosti vnímajú ako obmedzené, nepatria medzi najsilnejšie na Blízkom východe. Popredný expert pre túto problematiku, Anthony Cordesman z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), však vyhlásil, že by bolo omylom vnímať islamskú republiku ako slabého súpera. Cordesman odhaduje aktívnu silu iránskej armády na približne 350 tisíc mužov.
V danej chvíli neexistujú priame náznaky, že by americkí vojenskí velitelia nariadili ofenzívu voči Iránu, alebo podnikli nové kroky s cieľom pripraviť sa na takúto možnosť. Gates opakovane zdôrazňoval, že hoci nemožno vylúčiť vojenský zásah, v centre záujmu je diplomacia a tvrdšie ekonomické sankcie.
