Brusel 8. novembra (TASR) - Politická kríza, ktorá takmer päť mesiacov znemožňuje zostavenie vlády v Belgicku, ohrozuje dôveryhodnosť krajiny v zahraničí, vyhlásil dnes belgický kráľ Albert II.
Rýchle riešenie krízy je "dôležité pre dobro všetkých našich občanov, ako aj pre dôveryhodnosť a súdržnosť Belgicka," apeloval kráľ na Yvesa Leterma, ktorý je poverený zostavením vlády.
V krajine v stredu stroskotali rokovania o reforme zdieľania moci flámskou a frankofónnou komunitou, čo prehĺbilo už aj tak vážnu politickú krízu.
Spor sa vyostril po tom, čo flámske strany odhlasovali rozdelenie dôležitého volebného obvodu pri Bruseli. Frankofónne valónske strany vyhlásili, že tento krok bude znamenať koniec rokovaní o vytvorení koaličnej vlády a pred hlasovaním opustili zákonodarný zbor.
Na prekvapenie mnohých pozorovateľov však obe strany súhlasili, že budú pokračovať v koaličných rozhovoroch, čo privítal aj kráľ Albert II.
"S cieľom rýchleho vytvorenia federálnej vlády kráľ požiadal Leterma, aby pokračoval vo svojej úlohe," uvádza sa v oficiálnom vyhlásení kráľovského paláca.
Od júnových parlamentných volieb panujú medzi politickými stranami nezhody spôsobené nezlučiteľnými požiadavkami flámskej väčšiny a francúzsky hovoriacej menšiny.
Rekordných 150 dní po voľbách flámske strany uskutočnili svoju hrozbu a začali rozbíjať volebný obvod okolo Bruselu, ktorý je frankofónnou enklávou v holandsky hovoriacom Flámsku. Flámi argumentovali tým, že na koaličných rozhovoroch sa nedosiahol pokrok o ďalšej decentralizácii moci.
Belgicko sa od 60. rokov zmenilo z unitárneho štátu na federáciu, v ktorej Flámsko, Valónsko a Brusel získali väčšie právomoci pri riadení vlastných záležitostí.
Súčasný spor sa týka jazykových práv výraznej francúzsky hovoriacej menšiny, ktorá žije na flámskom území okolo Bruselu, ako aj úsilia hospodársky silného Flámska o delegovanie väčších právomocí na regióny, čo je čiastočne motivované snahou obmedziť prúdenie daňových príjmov z Flámska do chudobnejšieho Valónska.
V júnových voľbách získali flámski kresťanskí demokrati a valónski liberáli spoločne 81 kresiel, čo predstavuje pohodlnú väčšinu v 150-člennej dolnej komore parlamentu. Ľavicová vláda Guya Verhofstadta naďalej pôsobí ako prechodný kabinet.
