Washington 8. novembra (TASR) - Americkí vojnoví veteráni tvoria štvrtinu bezdomovcov v USA, napriek tomu, že na dospelej populácii krajiny sa podieľajú len 11 percentami. Vyplýva to z dnes zverejnenej štúdie.
Bezdomovectvo nie je pritom len problémom veteránov v strednom a vyššom veku: aj mladší veteráni z Iraku a Afganistanu vyhľadávajú útulky a vývarovne pre chudobných a žiadajú o pomoc pri hľadaní práce.
Ministerstvo pre záležitosti veteránov identifikovalo 1500 bezdomoveckých veteránov zo súčasných vojen a dodalo, že 400 z nich sa zúčastnilo na programoch ministerstva zameraných konkrétne na problém bezdomovectva.
Národná aliancia pre ukončenie bezdomovectva (NAEH) - osvetová nezisková organizácia - na základe údajov ministerstva pre veteránov a dát zo sčítania obyvateľstva z roku 2005 vo svojej štúdii odhadla, že zo 744.313 bezdomovcov, ktorí sa v roku 2006 na každú noc uchýlili do útulkov, bolo 194.254 veteránov. NAEH tiež odhaduje, že aspoň určité obdobie minulého roku bolo bez domova 495.400 veteránov.
Podľa ministerstva však pred 20 rokmi bolo bez domova 250.000 veteránov.
Niektorí experti varujú, že skorá prítomnosť veteránov z Iraku a Afganistanu v útulkoch je zlým znamením pre budúcnosť. Poukazujú na fakt, že veteránom z Vietnamu trvalo asi desaťročie, kým sa ich životy rozbili tak, že sa začali pohybovať medzi bezdomovcami. Odborníci sa tiež obávajú, že intenzívne a opakované nasadenia robia z novších veteránov osobitne zraniteľnú skupinu.
Spomedzi irackých veteránov pomoc s bezdomovectvom budú s väčšou pravdepodobnosťou vyhľadávať ženy, menej osoby s problémami s návykovými látkami, ale s väčšou pravdepodobnosťou trpiace duševnou chorobou - väčšinou súvisiacou s posttraumatickým stresom, povedal Pete Dougherty, riaditeľ programu pre veteránov bez domova pri ministerstve pre veteránov.
Z historického hľadiska nejde o nový fenomén, keďže veľké množstvo bojovníkov v amerických vojnách sa stalo bezdomovcami.
Veteráni Občianskej vojny spievali staré armádne piesne, aby dramatizovali svoju potrebu práce, a stali sa známymi ako "trampovia". Po prvej svetovej vojne tisícky veteránov - z veľkej časti bezdomovci - táborili v hlavnom meste a žiadali od vlády finančné príspevky. Úrady tábory zničili, čo pre prezidenta Herberta Hoovera znamenalo katastrofu vo vzťahoch s verejnosťou. Vietnamská vojna sa skončila v čase hospodárskej reštrukturalizácie, čo spôsobilo, že veľa ľudí bojujúcich vo Vietname bolo zároveň najviac postihnutých poklesom pracovných príležitostí vo výrobnom sektore.
