Bratislava 8. novembra (TASR) - Leonid Iľjič Brežnev, bývalý najvyšší predstaviteľ ZSSR v rokoch 1964-1982, zomrel 10. novembra 1982 vo veku nedožitých 76 rokov na zlyhanie srdca. V sobotu uplynie od jeho smrti 25 rokov.
Brežnev bol 18 rokov na najvyššom poste v krajine. Od roku 1964 bol prvým (od roku 1966 generálnym) tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ). Predsedom Prezídia Najvyššieho sovietu bol v rokoch 1960-1964 a 1977-1982. Ovládal jadrovú veľmoc a rozhodoval o osude takmer 300 miliónov sovietskych občanov.
Narodil sa 19. decembra 1906 v ukrajinskej dedinke Kamenskoje v Dnepropetrovskej oblasti. Po absolvovaní vysokej školy technického smeru v roku 1935 pracoval ako inžinier v metalurgickom závode v Kurskej oblasti. Počas druhej svetovej vojny bojoval na Kaukaze, Kryme, Ukrajine, v Poľsku. Ako politický činiteľ sovietskej armády sa zúčastnil na oslobodzovaní Československa a na oslobodenom území pomáhal pri organizačných prácach komunistickej strany.
Do strany vstúpil ako 25-ročný v roku 1931. Od funkcií v okresných štruktúrach sa postupne začiatkom 50. rokov dostal do blízkosti Josifa Visarionoviča Stalina a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru ÚV KSSZ. Po jeho smrti sa síce dostal do kruhu jeho blízkych stúpencov, avšak vedúcu úlohu v strane a štáte získal Nikita Sergejevič Chruščov. V roku 1964 po vnútrostraníckom puči a následnom odstránení Chruščova z vedenia vymenovali Brežneva za prvého tajomníka ÚV KSSZ a jeho pozícia sa postupne upevňovala. Posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce.
Za Brežnevovej éry boli podpísané zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia SALT I. Vrcholným výsledkom tohto úsilia bola Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe roku 1975 v Helsinkách. Vnútropolitická situácia v Sovietskom zväze po mnohých rokoch vládnutia Brežneva sa dá charakterizovať popri odzbrojovacích zmluvách s USA ako hospodárska stagnácia krajiny, neschopnosť riešiť ekonomické a politické problémy, ale aj pokračovanie v zbrojení a takzvaná Brežnevova doktrína obmedzenej zvrchovanosti socialistických krajín. Pomery v ZSSR sa síce stabilizovali, no zostarnuté vedenie odmietalo progresívne zmeny.
V roku 1968 Brežnev nariadil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, v decembri 1979 zase vstup sovietskych vojsk do Afganistanu, kde sa po prevrate uskutočnenom komunistami rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády. Nový režim v Afganistane nemal medzi ľudom podporu a neuspel ani vďaka vojenskej podpore zo ZSSR. Vojna navyše nemala dobrý ohlas ani v Sovietskom zväze.
Zhruba od 70. rokov sa Brežnevovo zdravie zhoršovalo. Prekonal niekoľko mŕtvic, infarktov a klinických smrtí. Zomrel 10. novembra 1982 v Moskve, pohreb mal 15. novembra.
