Budapešť 7. novembra (TASR) Pozostatky Jánosa Esterházyho, ktoré české úrady našli v spoločnom hrobe obetí komunizmu na pražskom cintoríne v Motole, zostanú zatiaľ v Prahe. Povedala to podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI dcéra bývalého politického predstaviteľa Maďarov na Slovensku Alice Esterházyová s tým, že pre pochovanie otca v rodnej zemi nie je v súčasnosti na Slovensku vhodná doba.
Esterházyová, ktorá žije v Taliansku, podľa MTI povedala pre denník Maďarov na Slovensku Új Szó, že by bola rada, keby po polstoročí konečne našiel jej otec konečný odpočinok v rodnej zemi, ale ako sa domnieva, situácia na Slovensku nie je na takýto krok zrelá.
"Urna s pozostatkami Esterházyho by sa mala dostať na Slovensko vtedy, keď Slováci dozrejú na to, aby podali ruku Maďarom, keď už budú mať iný prístup k maďarskej menšine a keď zrušia Benešove dekréty. To by sa však musel stať zázrak alebo aspoň zmena hraničiaca so zázrakom," dodala dcéra, ktorú nezaujíma, či Esterházyho budú rehabilitovať, alebo nie.
"Bol mučeníkom, hrdinom, a ak to Slováci neuznávajú a považujú ho za nepriateľa, tak to svedčí iba o ich politickej nezrelosti," povedala pre Új Szó.
János Esterházy sa narodil 14. marca 1901 vo Veľkom Záluží pri Nitre a pôsobil ako politik maďarskej menšiny v Československej republike. Ako prívrženec revízie hraníc Slovenska a zástanca iredentistického kurzu v maďarskej politike udržiaval tajné kontakty s oficiálnymi kruhmi v Maďarsku.
Jeho politická aktivita vrcholila na jeseň 1938 pri riadení taktiky maďarskej menšinovej politiky voči republike. Aktívne sa zúčastnil aj na prípravách Viedenskej arbitráže.
Po vzniku slovenského štátu v roku 1939 bol poslancom slovenského snemu, v ktorom v roku 1942 ako jediný hlasoval proti prijatiu židovského kódexu.
Národný súd Československej republiky Esterházyho odsúdil v roku 1947 na smrť za aktivity z obdobia pred a počas druhej svetovej vojny. Rozsudok bol neskôr zmenený na doživotný žalár. Esterházy zomrel v roku 1957 vo väznici v Mírove.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) dem
