Brusel 6. novembra (TASR) - Členské krajiny Európskej únie pristupujú odlišne k posudzovaniu žiadostí o azyl a to aj v prípade, že ide o žiadosti opierajúce sa o rovnaké dôvody, či o rovnakú národnosť uchádzačov. Žiadatelia o azyl v EÚ majú v dôsledku tohto v jednotlivých krajinách únie značne odlišné šance na úspech a systém ochrany utečencov v EÚ dostal označenie "azylová lotéria". Vyplýva to zo správy, ktorú dnes v Bruseli zverejnil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
Správa hodnotí európsku azylovú politiku a implementáciu tzv. kvalifikačnej smernice v piatich členských krajinách EÚ, ktoré sú z rozličných častí únie a vstúpili do nej v odlišných obdobiach. Ide o Slovensko, Švédsko, Grécko, Francúzsko a Nemecko. Kvalifikačná smernica má zaistiť, aby členské krajiny uplatňovali jednotné kritériá pri identifikácii osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Do svojich národných legislatív ju mali začleniť do 10. októbra 2006. Niektoré z členských krajín EÚ tak ešte stále neurobili.
Podľa správy UNHCR pretrvávajú obrovské rozdiely medzi jednotlivými krajinami a je preto nevyhnutné zaviesť "štandardizovaný koncept medzinárodnej ochrany". Rovnako aj pojem "interný ozbrojený konflikt" je predmetom odlišných interpretácií v rámci EÚ a v jednotlivých národných jurisdikciách. Keďže neexistuje jednotná dohodnutá definícia, dochádzalo k prípadom, keď napríklad situácia v niektorých regiónoch Iraku bola francúzskymi úradmi posúdená ako interný ozbrojený konflikt, zatiaľ čo podľa Švédov to bol ťažký konflikt. Podobne v prípade Čečenska išlo z pohľadu švédskych úradov o interný ozbrojený konflikt, zatiaľ čo slovenské úrady to tak nevideli.
V rámci uvedenej skupiny krajín, ktorá spolu dostala vyše polovicu všetkých žiadostí o azyl v EÚ, je z hľadiska azylovej politiky situácia najlepšia vo Švédsku a najhoršia v Grécku. Zvyšné tri krajiny dosiahli pokrok smerom k uplatňovaniu spoločnej európskej azylovej politiky.
Správa analyzovala posudzovanie asi 1400 žiadostí uchádzačov z deviatich krajín, vrátane Iraku, Somálska, Afganistanu, ako aj žiadosti Čečencov. Zatiaľ čo Švédsko udelilo utečenecký štatút v sledovanom období 55 percentám irackých žiadateľov, na Slovensku ho nezískal ani jeden z 19 Iračanov. V prípade Čečencov získalo v Nemecku v prvom štvrťroku tohto roka 43 percent zo žiadateľov štatút utečenca, na Slovensku to opäť nebol ani jeden, rovnako ako ani počas celého minulého roka. V roku 2006 neuspel na Slovensku takisto ani jeden Palestínčan, či Afganec. Podľa UNHCR táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o interpretácii definície utečenca, ako aj o definícii kritérií pre subsidiárnu ochranu.
Hoci kvalifikačná smernica stanovuje, že žiadosti o medzinárodnú ochranu sa majú posudzovať individuálne, na Slovensku sa v prípade skupiny zistilo aplikovanie všeobecného hodnotenia podľa úrovne bezpečnosti v krajine pôvodu bez toho, aby sa brali do úvahy osobitné okolnosti každého uchádzača.
Správa pozitívne hodnotí skutočnosť, že na Slovensku, rovnako ako aj vo Švédsku sú všetky rozhodnutia písomné a obsahujú odôvodenie. V prípade Grécka sa v skúmaných a súčasne zamietnutých 305 prípadoch zistilo, že úrady v odôvodnení uviedli tú istú štandardnú všeobecnú odpoveď bez uvedenia akýchkoľvek faktov, či podrobností.
V niektorých analyzovaných prípadoch na Slovensku a v Nemecku sa zase odhalila "alarmujúca tendencia" nebrať do úvahy dôkazy o porušovaní ľudských práv v oblasti navrhovanej ako alternatíva pre internú ochranu. Napríklad v prípade čečenských uchádzačov sa uvádza, že ak sa nemôžu vrátiť do Čečenska, majú právo sa slobodne usadiť v ktorejkoľvek časti Rusku. Na rozdiel od praktík nemeckých a slovenských úradov sa francúzske úrady snažia uistiť, aby sa v oblasti, ktorá má byť alternatívou pre internú ochranu, dodržiavali základné občianske, politické, sociálne a ekonomické práva žiadateľa.
Správa zdôrazňuje, že EÚ musí urobiť viac, ak chce, aby zaistiť, aby sa osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, identifikovali na základe rovnakých kritérií.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) hy
