Obec Caragabal, asi 500km západne od Sydney, sa postupne vyľudňuje; žije v nej už iba 38 ľudí, obchody sú pozatvárané (až na jeden) a voda sa dováža v cisternách. Zelený je iba umelý trávnik pre hru bowls - poslední miestni obyvatelia naň hľadia so zbožnou úctou.
Vodná nádrž, ktorej objem by v lepších časoch stačil na dva roky, vyschla už dávno. Neúroda zasiahla okolie Caragabalu o rozlohe stoviek kilometrov štvorcových; jeho osud sa preto zdá byť spečatený.
Obchodník Andrew Trotter otvoril vo februári predajňu s farmárskymi potrebami, ktorá je stratová, lebo nezačalo pršať. Trotter sa však nevzdáva: „Vydržíme. A ľudia sa vrátia."
Vedúci predajne Larry McDonald ho dopĺňa: „Zatiaľ si choďte zahrať bowls. Aspoň nebudete myslieť na sucho." Sýtozelená farba umelého trávnika sa čudne vyníma v zaprášenej, bohom zabudnutej krovinatej krajine. Vedľa neho je opustené zožltnuté golfové ihrisko.
Okolo roku 1950 žilo v Caragabale vyše 500 ľudí. Postupne však odchádzali - aj v poslednom polroku ich desať odišlo - a tak sa Caragabal stal najvymierajúcejším mestečkom v strednej časti Nového Južného Walesu.
Kedysi tu boli dva obchody s rozličným tovarom, sedlárstvo, pekáreň, mäsiarstvo, telefónna ústredňa, autoservis a filiálka banky, no v predchádzajúcich desaťročiach zanikli. Zostala iba malá pošta, ešte menšia krčma a Trotterova nová predajňa.
Na vchode do krčmy je načmáraný oznam „Zatvorené". Nikto nevie, kam výčapník zmizol.
Andrew Trotter otvoril pred pol rokom svoj obchod, lebo meteorológovia predpovedali na rok 2007 výdatné dažde. „Netušia, prečo neprší," sťažuje sa.
Sucho, ktoré postihlo dvadsaťmiliónovú Austráliu, je najväčšie, aké ľudia pamätajú; najviac je ním zasiahnutá oblasť medzi Caragabalom a dvoma mestami, ležiacimi asi 75km juho- a severozápadne od neho, Barmedman a Ungarie. Šíri sa frustrácia a beznádej; mnohým nezostáva nič iné ako odísť - hoci tu ich rody hospodárili po niekoľko generácií.
Barmedman sa priam scvrkáva: obchody sú prázdne, celé ulice opustené. Podobný osud postihol ďalšie tri-štyri mestá v okrese Bland Shire. Pôvodne mali približne 300 obyvateľov, jedno alebo dve pohostinstvá, malú školu atď. Supermarket v Ungarie zatvorili vlani.
„Mizne to po kúskoch," hovorí David Bolte, predstaviteľ blandshirskej samosprávy. Na otázku, či sú tie mestá odsúdené na zánik, odpovedá: „Nemyslím si, že budú prosperovať."
Narušené sociálne väzby
Počet fariem v Austrálii klesol za 20 rokov o 25% - na približne 130 000. Príčiny? - jednak farmári opúšťajú pôdu, jednak sa rozširuje rozloha fariem vďaka mechanizácii.
Dôsledkom je oslabovanie sociálnych väzieb; to prebieha na austrálskom vidieku už niekoľko desaťročí - vinou klesajúcich príjmov farmárov aj cien nehnuteľností. A mladých začal lákať mestský život.
Sucho je ďalším dôvodom úpadku. V júni (koncom jesene) sa ukázalo, že priemerný ročný príjem fariem klesol o takmer 70% - na púhych 26 000 austrálskych dolárov, menej ako pol milióna korún.
Tragickým sprievodným javom narušených vidieckych väzieb je vysoký počet samovrážd. V austrálskych mestách pácha denne samovraždu šesť ľudí, na vidieku je tento počet ešte vyšší. Podľa Johna Macdonalda, profesora primárnej zdravotnej starostlivosti na univerzite v Sydney a člena austrálskeho Výboru na prevenciu samovrážd, je sucho jedným z faktorov pri mnohých suicidálnych pokusoch v buši:
„Ekonomický nedostatok a sociálne problémy ľudí, ktorí dokážu len horko-ťažko vyjsť s peniazmi, udržať sa s rodinami nad vodou... Snažia sa, niežeby to boli stoici, ktorí sa s nikým nerozprávajú."
Larry McDonald poznal človeka, ktorý pred týždňom úmyselne vrazil s autom do stromu: „Niektorí si myslia, že to je jediný spôsob, ako pomôcť rodine."
Miestne úrady sa snažia pomôcť upadajúcim obciam. Podľa Davida Bolta je to rovnako ťažké ako udržiavať poľné cesty, nad ktorými sa stále kúdolí prach:
„Nemá zmysel posýpať ich štrkom v tejto prašnej krajine. Všetko odfúkne. Ibačo sa hŕba prachu presunie z miesta na miesto."
