Londýn 16. apríla (TASR) - Červenovlasí ľudia môžu farbe svojich vlasov ďakovať pravdepodobne génu, ktorý zdedili po neandertálskych predkoch. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno uskutočnil britský Inštitút Johna Radcliffa pre molekulárnu medicínu v Oxforde.
Na základe toho výsledkov je takzvaný gén ryšavosti, ktorý je okrem iného zodpovedný aj za červené zafarbenie vlasov či pehy, starý až 100.000 rokov. Znamená to, že gén je zároveň oveľa starší ako homo sapiens, ktorý do Európy prišli z Afriky asi pred 40.000 rokmi.
Podľa vedúcej výskumu Rosalindy Hardingovej gén ryšavosti pochádza s najvyššou pravdepodobnosťou od neandertálcov, keďže tí žili v Európe už pred 200.000 rokmi, a teda omnoho skôr predtým, ako tu sa objavili homo sapiens. Ďalšou možnosťou by podľa nej bolo, že ešte predtým, ako neandertálci vyhynuli, došlo k skríženiu oboch druhov, vďaka čomu mohol spomínaný gén v ľudskej genetickej štruktúre prežiť.
Ešte aj dnes má viac ako desať percent všetkých Škótov ryšavé vlasy. Navyše je viac ako 40 percent škótskeho obyvateľstva nositeľom génu ryšavosti, čo by podľa britského denníka Times mohlo vysvetľovať aj známu povesť, podľa ktorej boli Škóti obávanými bojovníkmi. Konečne, aj neandertálci boli "násilnícki kanibali", ktorí ešte aj mäso požívali zväčša v surovom stave.
