Moskva. Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes vyhlásilo, že Moskva je znepokojená tým, že medzinárodný poverenec pre Bosnu Miroslav Lajčák v balkánskej krajine zvyšuje napätie.
Lajčák ako vysoký reprezentant medzinárodného spoločenstva 19. októbra navrhol opatrenia, ktoré majú predísť blokovaniu centrálneho parlamentu a vlády Bosny. Tá je zložená z dvoch vysoko autonómnych entít - Srbskej republiky (RS) a moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH). Slovenský diplomat oznámil, že opatrenia zavedie, ak ich parlament do 1. decembra neschváli. Lajčákov krok vyvolal nahnevanú reakciu bosnianskych Srbov a Srbska, ktoré ich podporuje.
Ruský námestník ministra zahraničných vecí Vladimir Titov "vyjadril obavy zo zhoršenia situácie" v Bosne po Lajčákovom zásahu, uviedlo ministerstvo.
"Reformy v tejto krajine by sa mali vykonávať na základe konsenzu a medzinárodné spoločenstvo by malo prísne dodržiavať dohodnutý plán odovzdávania zodpovednosti za situáciu v Bosne miestnym úradom," uvádza sa vo vyhlásení. Ministerstvo oznámilo, že Titov výroky predniesol na stretnutí s americkým veľvyslancom v Moskve venovanom situácii na Balkáne.
Rusko je tradičný spojenec Srbska a podporuje Belehrad súboji o Kosovo, ktorý vedie so západnými mocnosťami. Až donedávna Moskva so Západom v Bosne tesne spolupracovala.
Vzťahy medzi dvoma bosnianskymi entitami - vytvorenými na základe daytonskej mierovej dohody, ktorá v roku 1995 ukončila 3,5-ročný etnický konflikt - boli často nepriateľské.
Západní diplomati vyjadrili obavy, že nestabilita zo sporu okolo snáh Kosova o nezávislosť sa môže rozšíriť do iných častí Balkánu, vrátane Bosny.
Belehradské veľvyslanectvá Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a USA tento týždeň vzniesli protest v súvislosti s vyjadreniami srbského premiéra Vojislava Koštunicu, ktorý zaútočil na Lajčáka a spojil otázky budúcnosti Bosny a budúcnosti Kosova.
Srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič dnes televízii B92 povedal, že veľvyslanci protestnú nótu ministerstvu odovzdali v utorok.
Koštunica hovoril o "otvorenej hrozbe pre základné záujmy srbského ľudu" v Bosne a Kosove, čím po prvý raz otvorene spojil obe záležitosti, ktoré chce Západ udržať oddelené a predísť, tomu, aby vyhlásenie nezávislosti Kosova oživilo v RS snahy o odčlenenie od Bosny a pripojenie k Srbsku.
Vedenie Rady pre implementáciu mieru (PIC) - medzinárodného orgánu, ktorý dohliada na povojnové zotavovanie Bosny - na dnešnom zasadaní v Sarajeve Lajčáka bezpodmienečne podporilo.
Proti bolo len Rusko. Vo vyhlásení zverejnenom PIC Moskva kritizovala načasovanie Lajčákovho rozhodnutia, ktoré podľa nej ignoruje "atmosféru rastúceho napätia na Balkáne". Podľa Ruska je dôležité, aby sa efektívnosť bosnianskych inštitúcií zlepšovala "v stabilnejšom kontexte".
PIC pozostáva z viac ako 40 krajín a medzinárodných organizácií. Členmi správnej rady sú Británia, Francúzsko, Japonsko Kanada, Nemecko, Rusko, Taliansko, USA, predsedníctvo EÚ, Európska komisia a Organizácia islamskej konferencie, ktorú zastupuje Turecko.
Rusko v Bezpečnostnej rade OSN hrozbami veta v júli zablokovalo Západom podporovaný plán, na základe ktorého mala juhosrbská provincia získať nezávislosť pod medzinárodným dozorom. Kosovskí Albánci hovoria, že nezávislosť do konca roka vyhlásia aj jednostranne.
1 2 ari bar
