Skopje 30. októbra (TASR) - Dvaja sudcovia macedónskeho najvyššieho súdu albánskeho pôvodu dnes odstúpili zo svojich postov na protest proti nedávnemu rozhodnutiu súdu o umiestňovaní národných zástav v prevažne Albáncami obývaných oblastiach krajiny.
Predseda Ústavného súdu Mahmut Jusufi a sudca Bajram Polozani vyhlásili, že za rozhodnutím súdu, ktoré odsúdili lídri albánskej menšiny, sú politické motívy.
"Ako predseda macedónskeho Ústavného súdu nemôžem podpísať takéto rozhodnutie a preto rezignujem," uviedol Jusufi v písomnom vyhlásení. Súd obe rezignácie prijal. Zatiaľ nie je jasné, kedy budú nahradení.
Ústavný súd minulý týždeň rozhodol, že albánska štátna vlajka nemôže visieť na verejných ani súkromných budovách v oblastiach obývaných prevažne etnickými Albáncami, ktorí tvoria asi štvrtinu dvojmiliónovej populácie Macedónska.
V rámci snáh o zmiernenie etnického napätia v krajine, ktorá sa v roku 2001 dostala na pokraj občianskej vojny, macedónsky parlament v roku 2005 udelil menšinám právo vystavovať - popri macedónskej zástave - aj vlajky podľa svojej voľby. Zákon sa vzťahuje na územia, kde zástupcovia menšiny tvoria minimálne polovicu obyvateľstva. Na mnohých prevažne albánskych územiach však vyvesovali len albánske vlajky.
Lídri dvoch hlavných strán macedónskych Albáncov na rozhodnutie súdu reagovali vyjadrení "pobúrenia" a vyzvali svojich starostov v 16 obciach, aby nariadenie ignorovali.
Macedónsko, ktoré v roku 1991 bez vojny získalo nezávislosť na Juhoslávii, uskutočnilo v rámci snáh o vstup do EÚ a NATO desiatky reforiem zameraných na zrovnoprávnenie albánskej menšiny s väčšinovým obyvateľstvom. Reformám v roku 2001 prechádzal šesťmesačný konflikt medzi etnickými Albáncami a vládnymi silami, ktorý si vyžiadal asi 80 mŕtvych. Boje ukončila Západom sprostredkovaná dohoda, na základe ktorej Albánci získali väčšie práva.
Medzi deviatimi členmi Ústavného súdu sú dvaja etnickí Albánci a jeden Turek, keďže podľa ústav tretinu sudcov musia tvoriť zástupcovia etnických menšín.
