Brusel 30. októbra (TASR) - Európska komisia (EK) na budúci týždeň vo výročnej správe neodporučí otvorenie prístupových rokovaní s Macedónskom kvôli politickým problémom v bývalej juhoslovanskej republike. Dnes to oznámil zdroj EÚ citovaný agentúrou Reuters.
Rozhodnutie znamená, že Skopje rokovania o členstve začne najskôr v roku 2009, čo rozbilo nádeje tamojšej vlády na ich otvorenie v budúcom roku, uviedli diplomati.
"Tento rok stratili veľa času keď (hlavná strana etnických Albáncov) odišla z parlamentu. Stále musia lepšie zapracovať na politickom dialógu, aby vytvorili vhodnú klímu pre reformy," dodal zdroj za podmienky zachovania anonymity.
Únia udelila Macedónsku štatút kandidáta na členstvo v roku 2005 - štyri roky po tom, čo EÚ a NATO sprostredkovaná dohoda medzi macedónskou väčšinou a albánskou menšinou odvrátila bezprostrednú hrozbu občianskej vojny. Dohoda ukončila polročný konflikt medzi albánskymi ozbrojencami a vládnymi silami, ktorý si vyžiadal 80 mŕtvych a hrozil ďalšou eskaláciou. Na základe dohody Albánci, ktorí tvoria asi štvrtinu dvojmiliónovej populácie, získali väčšie práva.
Brusel však otvorenie prístupových rozhovorov podmieňuje pokrokom v oblastiach vlády zákona, práv albánskej menšiny a boji proti organizovanému zločinu a korupcii.
Predstavitelia EÚ poukazujú na absenciu dialógu s albánskou komunitou, politizáciu verejnej služby a zablokovanie dôležitých reforiem justície.
Podľa diplomatov Slovinsko - iná bývalá juhoslovanská republika, ktorá bude EÚ predsedať v prvej polovici budúceho roka - si veľmi želalo otvorenie rozhovorov s Macedónskom, prišlo však k záveru, že by bolo kontraproduktívne žiadať v polovici roku 2008 komisiu o predbežnú správu.
"Ak by takáto správa bola negatívna, išlo by o veľmi zlý signál. Je jasné, že od kandidátskych krajín potrebujeme, aby si urobili svoje domáce úlohy. Nemôžeme ich urobiť za nich," povedal jeden diplomat. Ako dodal, Slovinsko sa namiesto toho pokúsi priblížiť krajiny západného Balkánu k EÚ inými prostriedkami, napríklad navrhovanou European Research Area.
Popredné macedónske noviny Dnevnik citovali z návrhu správy EK, v ktorom sa uvádza, že činnosť parlamentu narušil spor medzi vládou a opozičnou albánskou stranou. "Stále je zablokovaných viacero zákonov, osobitne reforma justície," citoval Dnevnik zo správy.
"Korupcia je všadeprítomná a predstavuje vážny problém," uvádza sa v správe, ktorá tiež upozorňuje na problémové vzťahy medzi macedónskym prezidentom a premiérom.
Správa tiež kritizuje hromadné prepúšťanie zamestnancov verejnej správy po zmene vlády z roku 2006 a uvádza, že "treba oddeliť politickú a administratívnu úroveň".
Dnevnik uviedol, že správa vyzýva Macedónsko a Grécko, aby obnovili snahy o vyriešenie sporu okolo mena Macedónska.
Spor trvá od roku 1991, keď Macedónsko vyhlásilo nezávislosť od Juhoslávie. Atény však majú výhrady voči označeniu krajiny, keďže rovnaký názov má aj provincia na severe Grécka, rodisko Alexandra Veľkého. Podľa Grécka prijatie tohto mena v sebe implicitne obsahuje územné nároky zo strany Macedónska. Atény hrozia, že kvôli sporu zablokujú prípadné prijatie suseda do NATO a EÚ. Skopje dúfa, že pozvánku do aliancie dostane v apríli 2008 na summite NATO v Bukurešti.
OSN sprostredkované rozhovory bez dosiahnutia väčšieho pokroku prebiehajú od roku 1993. Doteraz posledné kolo sa uskutočnilo v máji. Ďalšie rokovania sú plánované na 1. novembra.
Grécko nalieha, aby sa Macedónsko označovalo ako "Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko". Pod týmto názvom - známejším v skrátenej anglickej podobe "FYROM" - malú krajinu v roku 1993 prijali do OSN. Macedónsko pod jeho ústavným menom medzičasom uznalo asi 120 krajín, vrátane Ruska, USA, Číny a Kanady
1 20 ari bar
