Sarajevo 30. októbra (TASR) - Západ by mal zostať na Balkáne, keďže nevyriešená otázka štatútu odštiepeneckej juhosrbskej provincie Kosovo vyvolala regionálnu nestabilitu. V rozhovore pre dnešné vydanie denníka Dnevni list to povedal veliteľ EUFOR - mierovej jednotky EÚ v Bosne - Hans-Jochen Witthauer.
"To je dôvod, prečo udržiavame minimálnu jednotku schopnú zasiahnuť v prípade, že vojna opäť vypukne," povedal kontraadmirál, ktorý velí 2,5-tisícovej jednotke.
Vzťahy medzi dvoma autonómnymi časťami Bosny - Srbskou republikou a moslimsko-chorvátskou federáciou, vytvorenými na základe daytonskej mierovej zmluvy, ktorá v roku 1995 ukončila 3,5-ročný etnický konflikt - sú od vojny problémové a často nepriateľské. Bosnianski Srbi roky blokovali reformy, ktoré podľa nich smerujú k obmedzeniu a zrušeniu ich autonómie.
Najnovšia kríza prepukla po tom, čo medzinárodný poverenec pre Bosnu Miroslav Lajčák 19. októbra navrhol opatrenia, ktoré majú zjednodušiť hlasovanie v centrálnej vláde a parlamente a predísť tomu, aby zástupcovia jednotlivých etnických skupín rozhodovanie inštitúcií blokovali jednoducho tým, že sa nezúčastnia na ich zasadaniach. Bosnianski Srbi Lajčákov návrh rozhodne odmietli a pohrozili odchodom z centrálnej vlády, ak svoj krok neodvolá. Slovenský diplomat dal centrálnemu parlamentu čas do 1. decembra na schválenie jeho návrhov, v opačnom prípade opatrenia zavedie v rámci širokých právomocí šéfa Úradu vysokého reprezentanta (OHR) medzinárodného spoločenstva v Bosne.
Bosnianskych Srbov promptne podporil srbský premiér Vojislav Koštunica, ktorý zachovanie Srbskej republiky a udržanie Kosova označil za národné priority Srbska. Koštunicovo vyhlásenie pripomenulo rétoriku nebohého nacionalistického lídra Slobodana Miloševiča.
Spájanie otázky budúcnosti Kosova s Bosnou vyvoláva prízrak radikálnych zmien hraníc a nútených presunov obyvateľov na Balkáne - osem rokov po tom, čo Západ vstúpil do kosovského konfliktu, poslednej etnickej vojny, ktorá sa v bývalej Juhoslávii odohrala v 90. rokoch.
NATO v roku 1999 náletmi na vtedajšiu Juhosláviu prinútilo Miloševičov Belehrad stiahnuť z Kosova svoje jednotky, obviňované z brutality proti kosovskoalbánskym civilistom pri potláčaní separatistického povstania.
Kosovskí Albánci, ktorí v súčasnosti tvoria asi 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie, trvajú na nezávislosti, čo však srbská strana rozhodne odmieta a Kosovu ponúka širokú autonómiu. Trojicou diplomatov z USA, Ruska a EÚ sprostredkované rokovania medzi Belehradom a Prištinou sa majú skončiť do 10. decembra, kosovskoalbánski lídri hovoria, že v prípade nedohody nezávislosť do konca roka vyhlásia aj jednostranne.
"Riešenie štatútu Kosova vytvára problémy, ktoré majú dopad na celý región," povedal Witthauer. "Celý západný Balkán je stále krehký a nestabilný región. Etnické napätia sú silné a medzinárodné spoločenstvo by mu malo venovať osobitnú pozornosť," dodal veliteľ.
Witthauer tiež varoval pred prehlbovaním priepasti medzi moslimsko-chorvátskou federáciou a Srbskou republikou v Bosne. "Politici sa nedokážu dohodnúť na otázkach spoločného záujmu..., ktoré by (Bosnu) priblížili k Európskej únii," povedal.
Podľa Witthauera nahnevané reakcie na Lajčákovo rozhodnutie ukazujú, že v Bosne panuje veľký odpor proti vytvoreniu jednotného štátu.
"Keď sa pozrieme na tieto problémy a udalosti, myslím si, že medzinárodné spoločenstvo by malo poslúchnuť rady a zostať na západnom Balkáne aktívne," povedal.
Informovala o tom agentúra Reuters.
