Moskva. Ruský prezident Vladimir Putin dnes pri návšteve pamätníka obetiam Stalinových čistiek v Moskve vyzval, aby politické súperenie zachovávalo "konštruktívnosť".
"Samozrejme, že politické zápasy, politické hádky a názorové strety sú nutné, ale my potrebujeme, aby tento proces nebol ničivý," uviedol ruský prezident pri pamätníku na juhu Moskvy, kde popravčie čaty pred 70 rokmi pri vrcholení Stalinových čistiek zabili tisícky ľudí. "Politické bitky by sa mali uskutočňovať v kultúrnych a výchovných súvislostiach," dodal ruský prezident.
Deň pamiatky obetí politických represií v Rusku, pripadajúci na dnes, je spomienkou na tragické stránky dejín bývalého Sovietskeho zväzu. Ide o spomienku na udalosti, ktoré sa stali v ZSSR, keď tisíce ľudí sa neopodstatnene stali obeťami represií, boli obvinené z porušení dobových zákonov a zo zločinov a následne po odsúdení ich umiestnili do nápravno-pracovných táborov, do vyhnanstva alebo ich jednoducho zavraždili.
Fyzické a duševné utrpenie politických väzňov sa dotklo nielen ich samých, ale aj ich blízkych i vzdialenejších príbuzných, uvádza tlačová agentúra RIA-Novosti.
Následky takého konania doľahli na celú spoločnosť, straty pocítili celé vrstvy obyvateľstva - napríklad šľachtici, kozáci, duchovní, roľníci, inteligencia, ale aj časť robotníctva.
Tragédia ruskej spoločnosti sa nezačala rokom 1937, s ktorým sa spája vrchol veľkého teroru, ale hneď po októbri 1917. Už v prvých rokoch moci boľševikov sa obeťami represií v masovom rozsahu stali roľníci, ktorí sa zúčastnili na protivládnych akciách, ďalej robotníci, ktorí sa odvážili vstúpiť do štrajkov, členovia socialistických strán a anarchistických organizácií, duchovní, námorníci, čo sa zúčastnili v roku 1921 na nepokojoch v Kronštadte.
Súdne procesy v júni 1937 s dôstojníkmi sa stali signálom pre masové represie v radoch armády.
Už v období pred druhou svetovou vojnou sa začalo masové vysídľovanie celých národov. Jeho obeťami sa stali Poliaci, Kurdi, Kórejci, Buriaci, občania nemeckej národnosti, krymskí Tatári a príslušníci ďalších národov.
V povojnovom období dobová vládna moc neľútostne potláčala akékoľvek otvorené protivládne nepokoje, ako napríklad v roku 1962 v Novočerkassku, kde miestni robotníci protestovali proti zvýšeniu cien a paralelnému zníženiu miezd.
Hlavným predmetom represívnej politiky dobového režimu v rokoch 1960-1980 sa stali disidenti. Výbor štátnej bezpečnosti (KGB) od roku 1967 do roku 1971 "odhalil" vyše 3000 skupín s charakteristikou "politicky škodlivé". Od polovice 50. rokov 20. storočia sa v boji proti inak mysliacim obyvateľom ZSSR vo veľkom rozsahu používala psychiatria.
S rehabilitáciou obetí politických represií sa v ZSSR začalo v roku 1954. V polovici 60. rokov 20. storočia sa táto činnosť pozastavila a obnovila sa až koncom 80. rokov.
V súčasnosti sú v Ruskej federácii (RF) prijaté a vykonávajú sa rozhodnutia na podporu obetí represií. Dokumenty o takých rozhodnutiach pripravujú členovia rehabilitačných komisií. Dňa 18. októbra 1991 poslanci parlamentu schválili Zákon o rehabilitácii obetí politických represií. Jeho cieľom je rehabilitovať všetkých, ktorí boli na území súčasnej RF vystavení politickým represiám od 25. októbra (7. novembra) 1917. V zákone sa ráta s obnovením ich občianskych práv ako aj, so zabezpečením materiálnych a morálnych kompenzácií.
V roku 1992 bola vytvorená Komisia na rehabilitáciu obetí politických represií, 14. marca 1996 vyšiel výnos ruského prezidenta o opatreniach na rehabilitáciu duchovných a veriacich, ktorí sa stali obeťami neopodstatnených represií.
Deň pamiatky obetí politických represií si v Ruskej federácii prvýkrát pripomenuli v roku 1991 ako spomienku na hladovku väzňov tábora vo vtedajšej Mordovianskej autonómnej sovietskej socialistickej republike. Väzni začali hladovku 30. októbra 1974. Práve tento dátum sa oficiálne stal Dňom pamiatky obetí politických represií rozhodnutím Najvyššieho sovietu RSFSR z 18. októbra 1991.
V súčasnosti sa v Rusku 30. októbra konajú akcie, besedy, mítingy a stretnutia, na ktorých sa zúčastňujú politici, verejní činitelia, bývalí politickí väzni, príbuzní tých, čo zahynuli v sovietskych táboroch.
