Moskva 16. apríla (TASR) - Keď Vladimir Putin prišiel do Kremľa po prekvapujúcej rezignácii Borisa Jeľcina, dal jasne najavo, že má v úmysle posilniť centrálnu moc a zaviesť "diktatúru zákona", píše vo svojej analýze tlačová agentúra Associated Press.
Tretí cieľ jeho programu, ktorý vytvoril sám počas 15 mesiacov v úrade, nebol nikdy verejne oznámený, avšak mal obrovský dopad: obmedzenie fóra kritických hlasov, čo vyúsťuje do blížiacej sa homogenizácie politického života. Prevzatie stanice NTV plynárenským koncernom Gazprom napojeným na Kremeľ priblížilo tento cieľ odstránením jedinej celoruskej nezávislej televízie.
V priebehu posledného roku sa politici v húfoch hrnuli do Putinovho tímu, najskôr to boli osobnosti, potom celé strany, čo deklarovali svoju vernosť Kremľu, vrátane tých, ktorí sa svojho času stavali proti prezidentovi. Poslanci lojálni Putinovi predložili v parlamente návrh zákona, ktorým sa obmedzuje počet strán v Rusku a na základe ktorého iba veľké strany budú mať právo na finančnú podporu štátu.
Ale nie sú to iba politickí vodcovia, ktorí obkolesujú Putina. Prezident vytvoril neformálne poradné rady, v ktorých sedia jeho obľúbení predstavitelia z obchodných kruhov, osobnosti z oblasti kultúry a dokonca cirkevní predstavitelia. A daňová polícia a prokurátori veľmi ľahko nájdu slabiny tých, ktorí akokoľvek vyzývajú prezidenta. Na umlčanie kritiky zvyčajne stačí jeden záťah alebo vypočúvanie.
Médiá, ktoré už v drvivej väčšine kontroluje štát, sa tiež okolo Kremľa akosi skonsolidovali. Je jasné, že o veľmi citlivých otázkach, akou je 18-mesačná vojna v Čečensku, musia médiá nasledovať líniu Kremľa alebo budú čeliť následkom. Teraz sa na Putinovu "orbitálnu dráhu" konečne dostala aj nevyberavá NTV.
Stanica nemala vždy z Kremľom nezhody. Prvý raz začala vysielať 17. januára 1994, štyri mesiace po neúspešnom povstaní zástancov tvrdej línie proti Jeľcinovi, ktorým sa demonštrovala pretrvávajúca sila jeho komunistických a nacionalistických nepriateľov. Stanica magnáta Vladimira Gusinského sľubovala posilniť hlas síl demokracie, ktoré stáli za Jeľcinom.
Jej reportéri prinášali kritické správy z Čečenska, kde ruské vojská bojovali neúspešnú vojnu s povstalcami usilujúcimi o nezávislosť, a to dráždilo Kremeľ.
Ale v roku 1996, keď sa zdalo, že vodca komunistov Gennadij Ziuganov by mohol poraziť Jeľcina v prezidentských voľbách, Gusinskij a ďalší predstavitelia médií podporili Kremeľ. NTV sa pripojila k zástupu lichotivého projeľcinovského spravodajstva - najmenej do konania volieb v júni 1996. Za odplatu získal Gusinskij potrebnú finančnú podporu pre pôžičky z Gazpromu. Niektorí z jeho bývalých spoločníkov, ktorí ho odvtedy opustili, tvrdia, že pravdepodobne nikdy nepočítal s tým, že dlh bude musieť vrátiť.
Ale medzi ním a Jeľcinovými poradcami rýchlo rástli dezilúzie a Gusinskij stratil niektoré lukratívne obchodné dohody, ktoré potrebovali požehnanie Kremľa.
Ako zapadala Gusinského hviezda, NTV začala vysielať kritické správy o Kremli a zahrnovala pozitívnou pozornosťou Jeľcinovho politického rivala: moskovského starostu Jurija Lužkova. Začiatkom roku 1999 sa zdalo, že má dobrú pozíciu na prezidentský úrad.
Ale Kremeľ mal iné plány - vymenoval v auguste 1999 bývalého dôstojníka KGB Vladimira Putina na post premiéra, krok od prezidentského úradu. O štyri mesiace neskôr štátna Vnešekonombank ovládla majetok NTV za nezaplatenie pôžičky, čo bol prvý konkrétny krok proti stanici a prvý znak toho, že Kremeľ nebude tolerovať televíziou podporovaných kritikov.
