Banja Luka 29. októbra (TASR) - Bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik dnes na mimoriadnom zasadaní parlamentu v Banja Luke požiadal poslancov, aby ho podporili v odpore proti najnovším rozhodnutiam medzinárodného vyslanca Miroslava Lajčáka, ktoré majú zefektívniť fungovanie centrálnych inštitúcií Bosny. Bosnianski Srbi Lajčáka obviňujú, že krok slovenského diplomata je zameraný proti ich entite.
Dodik v hodinovom prejave označil Lajčákove kroky za neprijateľné a nerealizovateľné. Zdôraznil, že Lajčákove kroky škodia Srbskej republike (RS) v Bosne a obvinil ho z toho, že straní Bosniakom (bosnianskym moslimom).
Podľa Dodika Lajčákove návrhy na zmenu pravidiel prijímania rozhodnutí bosnianskej centrálnej vlády a parlamentu otvárajú cestu pre to, aby Bosniaci presadili rozhodnutia napriek odporu Srbov, prípadne Chorvátov. Po Dodikovom prejave parlament otvoril debatu venovanú tejto záležitosti. Na rozprave sa však podieľali len poslanci za srbské strany. Zástupcovia strán, ktoré zastupujú hlavne Bosniakov a multietnickej Sociálnodemokratickej strany (SDP) sa na debate odmietli zúčastniť a označili ju za neproduktívny pokus o spochybnenie autority a právomocí vysokého reprezentanta.
Pred zasadaním parlamentu v Banja Luke a iných bosnianskosrbských mestách desaťtisíce ľudí demonštrovali proti rozhodnutiu Lajčáka, ktoré označili za "diktátorské" a "zbytočné" zasahovanie.
"Považujem to za podvod," povedal premiér Dodik demonštrantom v Banja Luke. Účastníci protestnej akcie niesli transparenty s nápismi ako: "Lajčák diktátor", alebo "Vzdám sa Bosny za Srbskú republiku".
Lajčák vyhlásil, že rozhodnutie nestiahne a dodal, že opatrenie je "plne v súlade s ústavou ... a žiadnym spôsobom nepodkopáva postavenie žiadnej entity ani štátotvorného národa".
"Ak, napriek tomu, napätie zbytočne eskaluje, potom to bude voľby vedenia Srbskej republiky a oni budú zodpovední za dôsledky," uvádza sa vo vyhlásení Lajčákovho Úradu vysokého reprezentanta (OHR).
Lajčák 19. októbra navrhol nové pravidlá s cieľom posilniť schopnosť bosnianskeho centrálneho parlamentu a iných orgánov zavádzať reformy, ktoré by mali viesť k členstvu etnicky rozdelenej krajiny v EÚ. Návrhy slovenského diplomata menia kvórum pri hlasovaní, čo má zákonodarcom sťažiť blokovanie rozhodnutí jednoducho tým, že sa nezúčastnia na zasadaniach. Lajčák dal centrálnemu parlamentu čas do 1. decembra na schválenie opatrení, v opačnom prípade ich zavedie. Ako vysoký reprezentant medzinárodného spoločenstva má Lajčák rozsiahle právomoci, vrátane právomoci zavádzať zákony a odvolávať miestnych predstaviteľov, ktorí konajú v protiklade s mierovou dohodou z Daytonu.
Premiér RS Milorad Dodik na protest proti Lajáčkovým opatreniam pohrozil odchodom srbských zástupcov z centrálnych inštitúcií, vrátane trojčlenného prezídia zloženého zo zástupcov Srbov, Bosniakov (Moslimov) a Chorvátov.
Odchod Dodikovho Zväzu nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) by skomplikoval politickú situáciu v krajine, keďže stranu podporuje väčšina bosnianskych Srbov.
SNSD odmietol rôzne medzinárodné snahy o zjednotenie Bosny do súdržného štátu. Krajina je na základe daytonskej dohody, ktorá ukončila etnickú vojnu z rokov 1992-95, rozdelená na RS a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH).
Strana je proti Lajčákovmu úsiliu o posilnenie spoločných, multietnických štátnych inštitúcií. Bosnianski Srbi návrhy zákonov často blokovali tým, že sa nezúčastňovali na stretnutiach centrálnych orgánov.
Charles English, veľvyslanec USA v Bosne, Srbov v piatok varoval, aby neopustili bosnianske centrálne inštitúcie. "Pokračovanie v tejto ceste konfrontácie prinesie rýchlu a silnú reakciu Spojených štátov," povedal English. "Je ich povinnosťou odstúpiť od konfrontácie, ktorej sa dá vyhnúť. Rozhodnutie odísť zo štátnych inštitúcií budeme považovať za zbytočnú provokáciu," dodal.
Na rozdiel od RS, bosniansko-chorvátska federácia podporuje snahy medzinárodného spoločenstva k unifikácii krajiny. Lídri RS na spomalenie plnej integrácie krajiny používajú rôznu taktiku.
V jadre najnovšieho sporu je policajná reforma, ktorou EÚ podmieňuje podpísanie stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA). V rámci reformy sa majú integrovať policajné sily RS a FBaH, bosnianski Srbi však kladú odpor, čím zastavili pokrok krajiny k členstvu v EÚ.
