VATIKÁN 29. októbra (SITA/AFP) - Vatikán v pondelok odmietol tvrdenia, že víkendové blahorečenie 498 katolíkov, ktorí prišli o život v španielskej občianskej vojne, bolo politicky motivované. Nedeľňajší obrad na Námestí Svätého Petra bol najväčším svojho druhu v dejinách a uskutočnil sa iba niekoľko dní predtým, ako majú v Madride schváliť nový zákon vzdávajúci česť obetiam občianskej vojny.
Mučeníkov "nenavrhli na uctievanie pre ich politické aktivity, ani pre bitky, v ktorých bojovali, ale preto, že položili svoje životy ako dôkaz lásky Krista," vyhlásil počas pondelňajšej bohoslužby kardinál Tarcisio Bertone, vatikánsky minister zahraničných vecí. Vyhlásenie uviedla talianska tlačová agentúra ANSA. V nedeľu vo Vatikáne zatkli šesť ľavicových demonštrantov, ktorí sa zúčastnili na proteste pod heslom Povedz nie blahorečeniu Francových fašistických mučeníkov. Aktivisti niesli reprodukciu Picassovej slávnej protivojnovej maľby Guernica a transparent s odkazom: Tí, čo zabíjajú, mučia alebo sa obohacujú, by nemali byť blahorečení. Niektorí príslušníci španielskej katolíckej cirkvi mali podľa nich z režimu diktátora Franca prospech.
Pápež Benedikt XVI. v nedeľu pred 30 000 pútnikmi blahorečil dvoch biskupov, 24 kňazov, 462 mníšok a mníchov, troch diakonov a seminaristov, ako aj sedem laikov, ktorí sú považovaní za mučeníkov. Cirkev pritom upustila od požiadavky, aby prvý krok k vyhláseniu za svätého dopĺňali dôkazy o zázraku. Väčšina z blahorečených zahynula v roku 1936, na začiatku vojny, ktorá vypukla po povstaní generála Francisca Franca proti republikánskej vláde Ľudového frontu. Podľa historikov sympatizanti republikánov pred a počas vojny zabili niekoľko tisíc mníchov a mníšok. Konflikt si vyžiadal celkom pol milióna ľudských životov. Po víťazstve Franca nacionalistické sily popravili 50 000 republikánov a desaťtisíce ďalších uväznili.
