Banja Luka 29. októbra (TASR) - Tisícky bosnianskych Srbov sa dnes zišli na protestných zhromaždeniach proti reformám navrhnutých medzinárodným vyslancom Miroslavom Lajčákom, ktoré - ako sa obávajú - môžu viesť k zrušeniu ich miništátu v rámci Bosny a Hercegoviny.
"Lajčák, nedotýkaj sa Srbskej republiky, nevzdáme sa jej," stálo na jednom transparente v Banja Luke, hlavnom meste srbskej časti Bosny.
Protestné akcie zorganizovalo združenie bosnianskosrbských mimovládnych organizácií SPONA. Podľa miestnych médií sa na hlavnej demonštrácii v Banja Luke zišlo asi 30.000 ľudí z celej Srbskej republiky (RS).
Lajčák 19. októbra navrhol nové pravidlá, ktoré majú posilniť schopnosť bosnianskeho centrálneho parlamentu a iných orgánov zavádzať reformy, ktoré by mali viesť k členstvu etnicky rozdelenej krajiny v EÚ. Návrhy slovenského diplomata menia kvórum pri hlasovaní, čo má zákonodarcom sťažiť blokovanie rozhodnutí jednoducho tým, že sa nezúčastnia na zasadaniach. Lajčák dal centrálnemu parlamentu čas do 1. decembra na schválenie opatrení, v opačnom prípade ich zavedie. Ako vysoký reprezentant medzinárodného spoločenstva má Lajčák rozsiahle právomoci, vrátane právomoci zavádzať zákony a odvolávať miestnych predstaviteľov, ktorí konajú v protiklade s mierovou dohodou z Daytonu.
Tisícky demonštrantov v Banja Luke obviňovali Lajčáka z pokusu o zrušenie RS. Protestné akcie sa konali aj v iných bosnianskosrbských mestách.
Premiér RS Milorad Dodik na protest proti Lajáčkovým opatreniam pohrozil odchodom srbských zástupcov z centrálnych inštitúcií, vrátane trojčlenného prezídia zloženého zo zástupcov Srbov, Bosniakov (Moslimov) a Chorvátov.
Vláda a parlament RS na dnešný večer zvolali mimoriadne zasadanie venované diskusii o Lajčákových reformách - a o možnom odchode Srbov z centrálnej vlády.
Odchod Dodikovho Zväzu nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) by skomplikoval politickú situáciu v krajine, keďže stranu podporuje väčšina bosnianskych Srbov.
SNSD odmietol rôzne medzinárodné snahy o zjednotenie Bosny do súdržného štátu. Krajina je na základe daytonskej dohody, ktorá ukončila etnickú vojnu z rokov 1992-95, rozdelená na RS a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH).
Strana je proti Lajčákovmu úsiliu o posilnenie spoločných, multietnických štátnych inštitúcií. Bosnianski Srbi návrhy zákonov často blokovali tým, že sa nezúčastňovali na stretnutiach centrálnych orgánov.
Charles English, veľvyslanec USA v Bosne, Srbov v piatok varoval, aby neopustili bosnianske centrálne inštitúcie. "Pokračovanie v tejto ceste konfrontácie prinesie rýchlu a silnú reakciu Spojených štátov," povedal English. "Je ich povinnosťou odstúpiť od konfrontácie, ktorej sa dá vyhnúť. Rozhodnutie odísť zo štátnych inštitúcií budeme považovať za zbytočnú provokáciu," dodal.
Na rozdiel od RS, bosniansko-chorvátska federácia podporuje snahy medzinárodného spoločenstva k unifikácii krajiny. Lídri RS na spomalenie plnej integrácie krajiny používajú rôznu taktiku.
V jadre najnovšieho sporu je policajná reforma, ktorou EÚ podmieňuje podpísanie stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA). V rámci reformy sa majú integrovať policajné sily RS a FBaH, bosnianski Srbi však kladú odpor, čím zastavili pokrok krajiny k členstvu v EÚ.
