Turecko vysiela zmätočné signály o svojich ďalších plánoch s Kurdskou stranou pracujúcich (PKK). Vojenské zdroje vyhlasujú, že do 5. novembra, keď do Washingtonu priletí turecký premiér Recep Tayip Erdogan, zrejme nespustia žiadny veľký útok proti základniam PKK v severnom Iraku.
Samotný premiér tvrdí, že o operácii rozhodne, „keď to bude potrebné“. Erdogan sa však pustil do krajín Európskej únie, ktoré podľa neho odmietajú vydávať členov PKK, hoci organizácia je na európskom teroristickom zozname.
Irak vraj rebelov nevydá
Pozícia ministerstva zahraničia je tiež nejasná: na stole sú podľa jeho hovorcu všetky možnosti - diplomatické aj vojenské. Nateraz to vyzerá tak, že diplomatických možností je čoraz menej a turecké médiá už informovali, že bojové lietadlá F-16 už len čakajú na príkaz vzlietnuť.
Turecko od Iraku, kde údajne sídli asi tritisíc členov PKK, požadovalo vydanie všetkých z nich. Bagdadská centrálna vláda, ktorá má pomerne obmedzený dosah na kurdskú autonómiu, to však nemohla sľúbiť. Šéf samosprávy Masud Barzani navyše pre al-Džazíru vyhlásil, že on žiadneho bojovníka PKK Turkom nevydá. Maximálne ich môže z Kurdistanu vyhostiť.
Bagdad Ankare priniesol svoje návrhy riešenia krízy, tie sa Turkom zdajú nedostatočné a podľa ich politickej špičky neprinesú okamžité výsledky.
Turci čakajú na pomoc USA
Tureckí politici však potrebujú zásadný a výrazný zlom v boji s PKK, keďže turecká verejnosť požaduje rozhodné vyrovnanie sa s kurdskými rebelmi.
Iračania na neúspešných rokovaniach Turkom ponúkli lepší monitoring turecko-irackej hranice, uzavretie „ilegálnych“ základní PKK a postupné odstavenie hnutia od finančných zdrojov.
Turci hovoria, že takto sa „eliminácia“ PKK môže ťahať bezvýsledne roky.
Jediné, čo by Turkov mohlo ešte zastaviť pred vojenským útokom, je prísľub Američanov, že základne PKK by bombardovali oni sami. Do toho sa však Washingtonu nechce, lebo by tak v Iraku otvorili ďalší front.
Irackí Kurdi sú totiž podľa svojich lídrov na prípadný turecký útok pripravení odpovedať. Turecko však od svojich spojencov vo Washingtone požaduje dôkaz priateľstva, a tým je zastavenie akcií PKK.
Do krízy sa v posledných dňoch zapája aj Irán, na ktorého území tiež operujú kurdské separatistické skupiny. Prezident Mahmúd Ahmadinedžád tvrdí, že chápe rozhorčenie Turecka, ale vyzýva na diplomatické riešenia.
Môžeme pokračovať v diplomacii, alebo prejsť na vojenské riešenie. Obe možnosti sú na stole a treba ich zvážiť.
Ali Babacan, turecký minister zahraničia
