BELEHRAD 26. októbra (SITA/AP) - Pod hrozbou možnej straty Kosova srbskí nacionalisti rozdúchavajú vášne na Balkáne a naznačujú, že by mohli prísť na pomoc svojim srbským bratom v Bosne, čo by v najhoršom prípade mohlo viesť k novej vlne násilia podobnej tej, ktorá Balkán zachvátila v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.
Srbský premiér Vojislav Koštunica a jeho nacionalistickí stúpenci začali s kampaňou namierenou proti medzinárodnému správcovi susednej Bosny a obvinili ho z toho, že sa snaží zlikvidovať srbský miništát vytvorený podľa mierovej dohody z roku 1995. Stúpenci bývalého prezidenta Juhoslávie Slobodana Miloševiča zašli ešte ďalej tvrdením, že ak srbská provincia Kosovo získa nezávislosť, Srbsko by zareagovalo uznaním Republiky srbskej - časti Bosny pod vládou bosnianskych Srbov. "Referendum v Republike srbskej o jej pripojení k Srbsku je neodvratné," vyhlásil Tomislav Nikolič, líder srbských ultranacionalistov s čoraz väčším vplyvom. Akýkoľvek pokus Belehradu o získanie nezávislosti pre bosnianskych Srbov by pritom pravdepodobne viedol k novému krviprelievaniu v Bosne, kde počas vojny v rokoch 1992-95 zahynulo približne 100 tisíc ľudí v bojoch medzi bosnianskymi Srbmi, moslimami a Chorvátmi. Nikolič ďalej vyhlásil, že ak separatistickí kosovskí Albánci podľa očakávania vyhlásia v decembri nezávislosť, Srbsko musí prerušiť diplomatické väzby so Západom a na Kosovo uvaliť ekonomickú blokádu. Rozhovory o osude Kosova, ktoré je pod medzinárodnou správou od roku 1999, sa dostali do slepej uličky z dôvodu dôrazne nesúhlasného postoja Srbska voči nezávislosti provincie.
Koštunica zase vyhlásil, že návrhy vyslanca medzinárodného spoločenstva v Bosne, slovenského diplomata Miroslava Lajčáka s cieľom posilniť spoločné multietnické parlamentné a ďalšie štátne orgány dospeli k "politike sily" snažiacej sa o zmenu daytonských mierových dohôd, ktoré ukončili tri roky krviprelievania. Podľa Koštunicu "zachovanie" Kosova a miništátu bosnianskych Srbov sú "prioritnými cieľmi" Srbska a medzinárodná politika v Bosne a Kosove "ohrozuje základné záujmy srbského ľudu".
Predstavitelia Bosny však Koštunicove očividné pokusy o analógiu v situácii Kosova a Bosny odmietli.
Chorvátsky šéf bosnianskeho predsedníctva Bosny Željko Komšič povedal, že Koštunicove vyhlásenie "konečne odhalilo temné politické hry Belehradu voči Bosne". V nezvyčajne tvrdom vyhlásení Komšič povedal, že Koštunica "by mal dať ruky preč od Bosny, inak si môže zlomiť prsty a nos". Koštunicov hovorca odpovedal, že Komšičove vyhlásenia sú "primitívne".
Podľa Lajčáka sú nové pravidlá určené na to, aby ministrom a poslancom zabránili v blokovaní reforiem prostredníctvom ich neúčasti na zasadaniach parlamentu či vlády. Lajčák dal parlamentu čas do 1. decembra, aby opatrenia schválil, inak ich podľa svojich slov zavedie i bez toho. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun opakovane vyjadril podporu Lajčákovým opatreniam a vo vyhlásení uviedol, že "je znepokojený nedávnym politickým vývojom" v Bosne.
