Belehrad 26. októbra (TASR) - Srbský premiér Vojislav Koštunica sa opäť zamiešal do sporu medzi bosnianskosrbským premiérom Miloradom Dodikom a medzinárodným poverencom pre Bosnu Miroslavom Lajčákom.
Predmetom sporu je Lajčákov návrh, ktorý má zjednodušiť rozhodovanie centrálnej bosnianskej vlády tým, že na schválenie opatrení nebude potrebná väčšina všetkých, ale len prítomných členov kabinetu za účasti minimálne jedného zástupcu každého z troch štátotvorných národov. Srbi tento návrh považujú za ohrozenie existencie bosnianskej Srbskej republiky (RS), ktorá spolu s moslimsko-chorvátskou federáciou tvorí Bosnu.
Koštunica Lajčáka dokonca prirovnal k fínskemu exprezidentovi Marttimu Ahtisaarimu, ktorý ako osobitný vyslanec OSN začiatkom roka navrhol udeliť odštiepeneckému Kosovu nezávislosť pod medzinárodným dozorom.
"Opatrenia Lajčáka a Ahtisaariho plán majú za cieľ zrušiť rezolúciu OSN číslo 1244 (o Kosove z roku 1999) a daytonskú mierovú zmluvu (o ukončení bosnianskej vojny z rokov 1992-95), respektíve jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova a rozpustenie Srbskej republiky," uviedol Koštunica vo štvrtkovom vyhlásení. "To je otvorené ohrozenie bytostných záujmov srbského ľudu. Uchovanie Kosova a Srbskej republiky sú teraz najdôležitejšími cieľmi nášho štátu a národnej politiky," dodal Koštunica vo vyhlásení, v ktorom po prvý raz otvorene spojil oba problémy s potenciálom pre vznik krízy na etnickom základe.
Lajčák obvinenia Koštunicu odmietol s tým, že svojim návrhom v žiadnom prípade neporušil podmienky daytonskej dohody. "Premiér Koštunica nepredložil ani jediný údaj, z ktorého by sa dalo usudzovať, že tieto opatrenia ohrozujú existenciu Srbskej republiky," uviedol Lajčák.
"Ako právnik, premiér Koštunica veľmi dobre vie, že to, čo tvrdí, nezodpovedá pravde," dodal Lajčák, ktorý v Bosne od júla pôsobí ako vysoký reprezentant medzinárodného spoločenstva a osobitný vyslanec EÚ. Zároveň rozhodne odmietol paralely medzi daytonskou dohodou a rezolúciou 1244.
Na vyjadrenia Koštunicu medzičasom reagovali aj predseda bosnianskeho prezídia, Chorvát Željko Komšič a jeho bosniacky (moslimský) kolega Haris Silajdžič. Obaja slová srbského premiéra označili za zasahovanie Belehradu do vnútorných záležitostí Bosny. Koštunica by nemal strkať prsty do Bosny, lebo inak by mohol "dostať po prstoch a po nose," citovali Komšiča miestne médiá.
"Ich jasným cieľom je simultánna kulminácia kríz v Bosne a Kosove v momente, keď sa rozhoduje o otázke Kosova," povedal Silajdžič. Ako dodal, cieľom Belehradu je "maximalizovať pozíciu (Srbska) na rokovaniach o Kosove".
Lajčákove opatrenia majú zjednodušiť komplikovaný rozhodovací mechanizmus v Bosne. Cenrálna vláda môže rozhodnutie prijať jednoduchou väčšinou hlasov za podmienky, že na zasadaní bude prítomný minimálne jeden zástupca každého štátotvorného národa - Bosniak, Srb a Chorvát. Doteraz bola potrebná prítomnosť minimálne dvoch zástupcov každého etnika.
Lajčák vyzval parlament, aby opatrenie schválil do 1. decembra, v opačnom prípade využije široké právomoci vysokého reprezentanta a opatrenie zavedie.
Minulé hrozby bosnianskych Srbov, že sa oddelia od Bosny v prípade, že prevažne Albáncami obývané Kosovo získa nezávislosť, vyvolali silné varovania medzinárodných zástupcov v Bosne.
Spájanie otázok budúcnosti Kosova a Bosny vyvoláva predstavy o radikálnych zmenách hraníc a nútených presunoch obyvateľov na Balkáne, osem rokov po skončení vojny v Kosove, posledného etnického konfliktu v bývalej Juhoslávii.
Socialistická strana Srbska (SPS) nebohého exprezidenta Slobodana Miloševiča zašla ešte ďalej ako Koštunica a vyhlásila, že Srbsko "by malo uznať nezávislosť bosnianskej Srbskej republiky" v prípade, že Západ uzná nezávislosť Kosova.
5 1 ari rsc
