Záhreb 24. októbra (TASR) - Chorvátsko dnes napriek protestom susednej Bosny začalo výstavbu mosta na južnom pobreží Jadranu. Bosna v minulosti pohrozila, že stavbu sa pokúsi zastaviť žalobou.
Most má spojiť mesto Dubrovník so zvyškom krajiny a obísť malý pás pobrežia, ktorý patrí Bosne.
Chorvátsko kontroluje väčšinu východnej časti pobrežia Jadranu, vodiči, ktorí chcú prejsť medzi jeho južnou a severnou časťou, musia kvôli 12-kilometrov širokému pásu bosnianskeho územia prekonávať dve hraničné a colné kontroly.
Bosna žiadala, aby sa výstavba mosta začala až po vytýčení námorných hraníc medzi bývalými juhoslovanskými republikami.
"Bosna sa nestavia proti suverénnemu právu Chorvátska spojiť časti svojho územia, ale to sa nemôže vykonať spôsobom, ktorý porušuje práva Bosny a je proti jej záujmom," uviedol v dnešnom vyhlásení moslimský člen kolektívneho prezídia Bosny Haris Silajdžič. "Ministerstvo zahraničných vecí informovalo chorvátske veľvyslanectvo, že Bosna trvá na svojom práve vzniesť žalobu pred medzinárodným súdom alebo arbitrážnym orgánom," dodal.
So stavbou mosta nesúhlasia ani srbskí a chorvátski členovia prezídia. Chorvátski zástupca Željko Komšič povedal, že "seriózne rozhovory o hraniciach a moste by sa mali začať až po voľbách" chorvátskeho parlamentu vypísaných na 25. novembra.
Chorvátsky premiér Ivo Sanader tvrdenia Bosny odmietol. "Chorvátsko rešpektovalo právo Bosny na prístup k jej vodám... a most budujeme na chorvátskom území," uviedol Sanader.
Výstavba 2,4 kilometra dlhého mosta má podľa odhadov trvať štyri roky a stáť asi dve miliardy kún (asi desať miliárd Sk).
Chorvátski sociálni demokrati, hlavná opozičná strana, sú proti projektu a tvrdia, že by sa s ním malo počkať, kým sa nezlepší hospodárska situácia krajiny. Zahraničný dlh Chorvátska prevýšil 30 miliárd eur, čo je 85 percent hrubého domáceho produktu.
Prezident Stipe Mesič tiež vyzval vládu, aby si stavbu premyslela. "Najhoršou a najdrahšou vecou by bolo začať stavať a potom prestať kvôli právnemu sporu. Toho sa obávam," povedal.
