Ľubľana 24. októbra (TASR) - Špekulácie o možnom odložení druhého kola slovinských prezidentských volieb, ktoré by sa malo uskutočniť 11. novembra, neutíchajú v Ľubľane.
Príčinou by mohlo byť napadnutie kontroverzného rozoslania hlasovacích lístkov 40.000 občanom krajiny, žijúcim v zahraničí, a to tesne pred samotným hlasovaním. Aj keď pozorovatelia nepredpokladajú, že by hlasy týchto voličov mohli zmeniť výsledky, nebezpečenstvo akéhosi tretieho kola volieb na súdnej pôde stále nie je uhasené.
Kritici spomínaného postupu volebnej komisie sa domnievajú, že takéto rozoslanie hlasovacích lístkov umožňuje manipulácie. Takíto voliči sa totiž na rozdiel od asi 5000 krajanov registrovaných na slovinských ambasádach nemuseli zapísať do volebných zoznamov, čo vlastne umožnilo teoreticky aj viacnásobné hlasovanie. Slovinské úrady to však považujú za vylúčené vzhľadom na prísne kontroly. Navyše kritikom neušli ani nepresnosti v zoznamoch voličoch, v ktorých sa našli aj osoby medzičasom zosnulé, či ľudia, ktorí nedisponujú slovinským občianstvom.
Expert na ústavné právo Miro Cerar v dnešnom vydaní denníka Delo pripustil, že ak by sa prišlo na značné nedostatky v súvislosti s rozoslanými volebnými lístkami, mohol by poškodený kandidát podať podnet na príslušný súd, čo by mohlo voľby pozdržať. Osobne však pravdepodobnosť takéhoto vývoja považuje za veľmi malú.
Oficiálne výsledky slovinských prezidentských volieb sa verejnosť dozvie až po sčítaní hlasov zahraničných Slovincov, ku ktorému dôjde 29. októbra.
Ak sa nič nezmení na predbežných výsledkoch, potom sa víťazom prvého kola stal favorizovaný konzervatívny expremiér Lojze Peterle so ziskom 28,5 percenta hlasov pred niekdajším diplomatom v službách OSN Danilom Türkom s 24,5 percentami a exguvernérom národnej banky Mitjom Gasparim s 24,2 percentami hlasov. Rozdiel medzi týmito dvoma ľavicovoorientovanými kandidátmi bol iba 3800 hlasov, takže tu môžu ešte hlasy zo zahraničia zohrať nemalú úlohu.
Výsledky prvého kola chcú s určitosťou napadnúť súdnou cestou prekvapujúco štvrtý v poradí, nacionalisticky a protieruópsky orientovaný Zmago Jelinčič, ktorý získal 19,3 percenta hlasov a v dvoch z ôsmich volebných obvodov bol dokonca najsilnejším kandidátom, ako aj Elena Pečaričová, ktorá získala iba 0,9 percenta hlasov a obsadila posledné miesto v konkurencii celkove siedmich kandidátov.
Obaja mienia napadnúť hlasovanie zahraničných Slovincov, Pečaričová navyše aj fakt, že týmto boli doručené prázdne hlasovacie lístky, na ktoré museli napísať mená kandidátov. Menej známi adepti tak boli podľa jej názoru znevýhodnení.
