Belehrad 24. októbra (TASR) - Srbsko pred informačnou návštevou hlavnej prokurátorky haagskeho tribunálu OSN Carly del Ponte zintenzívnilo pátranie po generálovi Ratkovi Mladičovi a trom ďalším osobám obžalovaným z vojnových zločinov. Dnes to oznámili vládni predstavitelia.
Rasim Ljajič, šéf vládneho úradu pre spoluprácu s tribunálom, povedal, že príslušníci špeciálnej polície v rámci pátrania prehľadali vojenské kasárne severovýchodne od Belehradu.
Del Ponte má Belehrad navštíviť vo štvrtok. Návšteva je súčasťou vypracúvania ďalšej hodnotiacej správy o spolupráci Belehradu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Následne so svojimi zisteniami oboznámi predstaviteľov EÚ, ktorí na základe jej hodnotenia rozhodnú, či únia so Srbskom podpíše stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA).
Prokurátorka tento mesiac ministrom zahraničných vecí krajín EÚ povedala, že Srbsko stále nie je ochotné vypátrať Mladiča, veliteľa bosnianskosrbských síl počas bosnianskej etnickej vojny z rokov 1992-95.
ICTY Mladiča obžaloval spolu s vojnovým politickým lídrom bosnianskych Srbov Radovanom Karadžičom, okrem iného z genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou a obliehaním Sarajeva. Na slobode ešte zostáva aj jeden bosniansky a jeden chorvátsky Srb.
Ljajič vyhlásil, že počas prehliadky vykonanej v noci nadnes, ani pri dvoch ďalších kontrolách vojenských zariadení v priebehu októbra neobjavili žiadnych podozrivých.
Predpokladá sa, že Mladiča - ktorý sa v Belehrade skrýval údajne do začiatku roku 2006 - ukrývajú jeho priatelia zo srbských ozbrojených síl.
Srbská vláda je pod silným tlakom, aby preukázala, že zatknutie podozrivých myslí vážne. Ljajič však vyhlásil, že načasovanie zvýšenej policajnej aktivity nemá nič dočinenia s návštevou Carly del Ponte.
Najznámejšia srbská aktivistka za ľudské práva Nataša Kandičová v utorok vyhlásila, že srbská tajná služba pozná miesto pobytu Mladiča a zvažuje, či ho zatknúť.
40% Srbov je presvedčených, že Kosovo spôsobí pád vlády
Asi 40 percent Srbov je presvedčených, že otázka budúcnosti Kosova s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí rozpad päťmesačnej koaličnej vlády.
Nacionalistický premiér Vojislav Koštunica a prozápadný liberál, prezident Boris Tadič, krehkú koalíciu vytvorili v máji po mesiacoch ťahaníc. Obaja lídri sú proti nezávislosti Kosova. Kým však Tadič je pragmatickejší a nechce si znepriateliť západné mocnosti, ktoré pravdepodobne uznajú nezávislosť Kosova, Koštunica je považovaný za stúpenca tvrdej línie, ktorý sa snaží nakloniť Srbsko k Rusku.
Asi 22 percent z tisícky respondentov pravidelného mesačného prieskumu agentúry Strategic Marketing vyslovilo presvedčenie, že vládnu krízu vyvolajú spory okolo hospodárskych reforiem.
Ďalších 19 percent očakáva rozkol vládnych strán v otázke snáh Srbska o integráciu do EÚ, ktorá podmienená zatknutím osôb obžalovaných z vojnových zločinov. Zvyšok respondentov sa k otázke nevyjadril.
Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu zastavili konflikt medzi jednotkami Belehradu a kosovskoalbánskymi separatistami. Rokovania medzi srbskými a kosovskoalbánskymi lídrami o budúcnosti provincie prebiehajú mesiace bez náznaku kompromisu. Albánci pohrozili, že nezávislosť do konca roka vyhlásia aj jednostranne ak rokovania do 10. decembra nepovedú k dohode. Kosovskí lídri dúfajú, že nezávislosť následne uznajú USA a najväčšie krajiny EÚ.
Autor: ks
